Josemaría Escrivá Obras
589

Keď prijímaš potlesk za svoje úspechy, nech ti zaznie v ušiach aj smiech, ktorý si vyvolal tvojím neúspechom...


590

Nebuď ako pozlátený veterník na vysokej budove: akokoľvek by sa ligotal a akokoľvek by bol vysoko, nie je vôbec dôležitý pre pevnosť stavby.

— Radšej buď ako starý kváder ukrytý v základoch, v zemi, kde ťa nikto nevidí: no vďaka ktorému sa dom nezborí.


591

Čím viac ma vyzdvihujú, tým viac ma, Ježiš môj, poníž v mojom srdci, aby som si uvedomil, čím som bol a čím by som sa stal, keby si ma opustil.


592

Nezabúdaj, čím si... nádobou na odpadky. — Preto keď si ťa Božský Záhradník náhodou vyberie, keď ťa vydrhne ťa a vyčistí... a naplní nádhernými kvetmi... ani vôňa ani farby, ktoré okrášľujú tvoju škaredosť, nemali by ťa viesť k pýche.

— Pokor sa: nevieš, že si len nádoba na odpadky?


593

Keď uvidíš, aký si v skutočnosti, bude sa ti zdať prirodzené, že tebou pohŕdajú.


594

Nie si pokorný, keď sa sám pokoruješ, ale keď ťa pokorujú iní a ty to znášaš z lásky ku Kristovi.


595

Keby si skutočne poznal sám seba, tešil by si sa, že tebou pohŕdajú a tvoje srdce by plakalo nad chválou a poctami.


596

Nech ťa netrápi, že ľudia vidia tvoje chyby. Urážky Boha a pohoršenie, ktoré môžeš vyvolať, to je to, čo by ťa malo trápiť.

— Nech teda vedia, aký si a nech tebou pohŕdajú. — Nebuď nešťastný, že si ničím, pretože takto musí Ježiš všetko vložiť do teba.


597

Keby si konal podľa podnetov, ktoré cítiš vo svojom srdci a podľa rád, ktoré ti dáva tvoj rozum, neprestajne by si ležal na zemi s tvárou v prachu, zmeravený ako špinavý, škaredý a opovrhnutia hodný červ... pred tým Bohom, ktorý od teba toľko znáša!


598

Aká veľká je cena pokory! ”Quia respexit humilitatem...” Nie je to ani viera, ani láska, ani nepoškvrnená čistota, ktorú ospevuje radostný chválospev našej Matky v Zachariášovom dome:

”Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.”


599

Si špinavý a napadaný prach. — Aj keď ťa dych Ducha Svätého vyzdvihne ponad pozemské veci a spôsobí, že budeš žiariť ako zlato, aby si svojou úbohosťou odrážal vo výšinách výsostné lúče Slnka Spravodlivosti, nezabúdaj na biedu svojho stavu.

— Okamih pýchy by ťa zvrhol k zemi a ty by si prestal byť svetlom, aby si sa opäť stal špinavým blatom.


600

Ty... pyšný? — Na čo?


601

Pýcha? — Kvôli čomu?... O krátky čas — o niekoľko rokov, o niekoľko dní — budeš len kopou hnijúceho mäsa: červy, páchnuce tekutiny, špinavé zdrapy smrtného rubáša... a nikto na zemi si na teba nespomenie.


602

Ty, hoci si učený, slávny, výrečný a mocný, nestojíš za nič, keď nie si pokorný. — Odtni, vytrhni to ”ja”, na ktorom si tak zakladáš. Boh ti pomôže — a potom budeš môcť začať pracovať pre Krista, na poslednom mieste v zástupe jeho apoštolov.


603

Táto falošná pokora je pohodlnosťou: takto, taký skromnučký sa vzdávaš práv... ktoré sú v skutočnosti povinnosťou.


604

Pokorne uznaj svoju slabosť, aby si mohol povedať s apoštolom: ”cum enim infirmor, tunc potens sum” — lebo keď som slabý, vtedy som silný.


605

Otče, ako môžete zniesť toľkú špinu? opýtal si sa ma po kajúcnej spovedi.

— Mlčky som si pomyslel, že keď ťa tvoja pokora privádza k takémuto pocitu — že je to špina, hromada špiny — potom ešte môžeme obrátiť celú tvoju úbohosť na niečo skutočne veľké.


606

Pozri, aký pokorný je náš Ježiš: oslík bol jeho trónom v Jeruzaleme!...


607

Pokora je ďalšia dobrá cesta, ako dosiahnuť vnútorný pokoj. — Sám Ježiš to povedal: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom... a nájdete odpočinok pre svoju dušu.”


608

Nie je to nedostatok pokory vidieť pokrok svojej duše. — Takto môžeš za to poďakovať Bohu.

— No nezabúdaj však, že si žobrák, čo nosí dobrý oblek... vypožičaný oblek.


609

Poznanie seba samého nás privádza k pokore takpovediac za ruku.


610

Pevnosť, s akou brániš ducha a normy apoštolátu, v ktorom pracuješ, by nemala zakolísať pre falošnú pokoru. — Táto pevnosť nie je pýchou: je základnou čnosťou udatnosti.


611

Pre pýchu. — Už si si myslel, že sám dokážeš všetko. — Na chvíľu ťa opustil a spadol si priamo na nos. — Buď pokorný a jeho mimoriadna pomoc ti nebude chýbať.


612

Už sa môžeš zbaviť týchto pyšných myšlienok - si len štetcom v ruke umelca. — Nič viac.

— Povedz mi, na čo by bol štetec, keby ním umelec nemohol narábať?


613

Na to, aby si sa stal pokorným, ty, ktorý si taký prázdny a zaujatý sám sebou, stačí, aby si uvažoval o týchto Izaiášovych slovách: si ”kvapkou vody alebo rosy, ktorá padá na zem a skoro ju ani nevidieť.”


Predchádzajúce Nasledujúce