589 |
 |
Keď prijímaš potlesk za svoje úspechy, nech ti zaznie v ušiach aj smiech, ktorý si vyvolal tvojím neúspechom...
|
590 |
 |
Nebuď ako pozlátený veterník na vysokej budove: akokoľvek by sa ligotal a akokoľvek by bol vysoko, nie je vôbec dôležitý pre pevnosť stavby.
— Radšej buď ako starý kváder ukrytý v základoch, v zemi, kde ťa nikto nevidí: no vďaka ktorému sa dom nezborí.
|
591 |
 |
Čím viac ma vyzdvihujú, tým viac ma, Ježiš môj, poníž v mojom srdci, aby som si uvedomil, čím som bol a čím by som sa stal, keby si ma opustil.
|
592 |
 |
Nezabúdaj, čím si... nádobou na odpadky. — Preto keď si ťa Božský Záhradník náhodou vyberie, keď ťa vydrhne ťa a vyčistí... a naplní nádhernými kvetmi... ani vôňa ani farby, ktoré okrášľujú tvoju škaredosť, nemali by ťa viesť k pýche.
— Pokor sa: nevieš, že si len nádoba na odpadky?
|
593 |
 |
Keď uvidíš, aký si v skutočnosti, bude sa ti zdať prirodzené, že tebou pohŕdajú.
|
594 |
 |
Nie si pokorný, keď sa sám pokoruješ, ale keď ťa pokorujú iní a ty to znášaš z lásky ku Kristovi.
|
595 |
 |
Keby si skutočne poznal sám seba, tešil by si sa, že tebou pohŕdajú a tvoje srdce by plakalo nad chválou a poctami.
|
596 |
 |
Nech ťa netrápi, že ľudia vidia tvoje chyby. Urážky Boha a pohoršenie, ktoré môžeš vyvolať, to je to, čo by ťa malo trápiť.
— Nech teda vedia, aký si a nech tebou pohŕdajú. — Nebuď nešťastný, že si ničím, pretože takto musí Ježiš všetko vložiť do teba.
|
597 |
 |
Keby si konal podľa podnetov, ktoré cítiš vo svojom srdci a podľa rád, ktoré ti dáva tvoj rozum, neprestajne by si ležal na zemi s tvárou v prachu, zmeravený ako špinavý, škaredý a opovrhnutia hodný červ... pred tým Bohom, ktorý od teba toľko znáša!
|
598 |
 |
Aká veľká je cena pokory! ”Quia respexit humilitatem...” Nie je to ani viera, ani láska, ani nepoškvrnená čistota, ktorú ospevuje radostný chválospev našej Matky v Zachariášovom dome:
”Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.”
|
599 |
 |
Si špinavý a napadaný prach. — Aj keď ťa dych Ducha Svätého vyzdvihne ponad pozemské veci a spôsobí, že budeš žiariť ako zlato, aby si svojou úbohosťou odrážal vo výšinách výsostné lúče Slnka Spravodlivosti, nezabúdaj na biedu svojho stavu.
— Okamih pýchy by ťa zvrhol k zemi a ty by si prestal byť svetlom, aby si sa opäť stal špinavým blatom.
|
600 |
 |
Ty... pyšný? — Na čo?
|
601 |
 |
Pýcha? — Kvôli čomu?... O krátky čas — o niekoľko rokov, o niekoľko dní — budeš len kopou hnijúceho mäsa: červy, páchnuce tekutiny, špinavé zdrapy smrtného rubáša... a nikto na zemi si na teba nespomenie.
|
602 |
 |
Ty, hoci si učený, slávny, výrečný a mocný, nestojíš za nič, keď nie si pokorný. — Odtni, vytrhni to ”ja”, na ktorom si tak zakladáš. Boh ti pomôže — a potom budeš môcť začať pracovať pre Krista, na poslednom mieste v zástupe jeho apoštolov.
|
603 |
 |
Táto falošná pokora je pohodlnosťou: takto, taký skromnučký sa vzdávaš práv... ktoré sú v skutočnosti povinnosťou.
|
604 |
 |
Pokorne uznaj svoju slabosť, aby si mohol povedať s apoštolom: ”cum enim infirmor, tunc potens sum” — lebo keď som slabý, vtedy som silný.
|
605 |
 |
Otče, ako môžete zniesť toľkú špinu? opýtal si sa ma po kajúcnej spovedi.
— Mlčky som si pomyslel, že keď ťa tvoja pokora privádza k takémuto pocitu — že je to špina, hromada špiny — potom ešte môžeme obrátiť celú tvoju úbohosť na niečo skutočne veľké.
|
606 |
 |
Pozri, aký pokorný je náš Ježiš: oslík bol jeho trónom v Jeruzaleme!...
|
607 |
 |
Pokora je ďalšia dobrá cesta, ako dosiahnuť vnútorný pokoj. — Sám Ježiš to povedal: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom... a nájdete odpočinok pre svoju dušu.”
|
608 |
 |
Nie je to nedostatok pokory vidieť pokrok svojej duše. — Takto môžeš za to poďakovať Bohu.
— No nezabúdaj však, že si žobrák, čo nosí dobrý oblek... vypožičaný oblek.
|
609 |
 |
Poznanie seba samého nás privádza k pokore takpovediac za ruku.
|
610 |
 |
Pevnosť, s akou brániš ducha a normy apoštolátu, v ktorom pracuješ, by nemala zakolísať pre falošnú pokoru. — Táto pevnosť nie je pýchou: je základnou čnosťou udatnosti.
|
611 |
 |
Pre pýchu. — Už si si myslel, že sám dokážeš všetko. — Na chvíľu ťa opustil a spadol si priamo na nos. — Buď pokorný a jeho mimoriadna pomoc ti nebude chýbať.
|
612 |
 |
Už sa môžeš zbaviť týchto pyšných myšlienok - si len štetcom v ruke umelca. — Nič viac.
— Povedz mi, na čo by bol štetec, keby ním umelec nemohol narábať?
|
613 |
 |
Na to, aby si sa stal pokorným, ty, ktorý si taký prázdny a zaujatý sám sebou, stačí, aby si uvažoval o týchto Izaiášovych slovách: si ”kvapkou vody alebo rosy, ktorá padá na zem a skoro ju ani nevidieť.”
|