Ako si sa srdečne zasmial, keď som ti radil, aby si svoje mladé roky zveril pod ochranu svätého Rafaela, aby ťa doviedol k posvätnému manželstvu, tak, ako mladého Tobiáša; s dobrým, pekným a bohatým dievčaťom — hovoril som ti žartom.

Ale potom ako si sa zamyslel, keď som ti povedal, aby si sa odovzdal aj pod ochranu svätého Jána, toho mladučkého apoštola - v prípade, že by Pán od teba žiadal viac.

Tebe, ktorý v hĺbke duše nariekaš, že sa k tebe správajú prísne, že pociťuješ protiklad medzi touto prísnosťou a správaním tvojich príbuzných, odpisujem niekoľko riadkov z listu mladého vojenského lekára: „Pri chorom je potrebný vecný, svedomitý, odborný a účinný postup lekára, a nie žalostné náreky rodiny. — Čo by sa stalo z ošetrovne počas boja, keď sa do nej valia prúdy ranených, ktorí sa hromadia, lebo postup nie je dostatočne rýchly, pretože pri každých nosidlách stojí jedna rodina? To radšej prebehnúť k nepriateľovi.”

Nepotrebujem zázraky; stačia mi tie, ktoré sú v Písme. — Potrebujem však, aby si si plnil povinnosti a odpovedal na milosť.

Sklamaný. — Prichádzaš skleslý. Ľudia ti práve dali poriadne ponaučenie! — Kým sa domnievali, že ich nepotrebuješ, zahŕňali ťa ponukami. Keď však zistili, že by ti mali pomôcť finančne, pár mizernými grošmi, ich priateľstvo sa zmenilo na nevšímavosť. - Dôveruj len Bohu a tým, ktorí sú skrze Neho s tebou spojení.

Kiežby si si predsavzal, že budeš slúžiť Bohu ”vážne”, s takým úsilím, ako slúžiš svojej ctižiadosti, svojej samoľúbosti, svojej zmyselnosti!

Ak cítiš pohnútku byť vodcom, snaž sa ním byť: posledným medzi svojimi bratmi a prvým medzi ostatnými.

Pozrime sa: Prečo sa cítiš urazený, keď ten alebo onen má väčšiu dôveru k niekomu, koho pozná už dávno, alebo má k nemu bližší vzťah vyplývajúci z náklonnosti, spoločného zamestnania, povahy?

— Predsa však, medzi svojimi sa úzkostlivo vyhýbaj čo i len náznaku zvláštneho priateľstva.

Keby aj to najjemnejšie a najvyberanejšie jedlo zožrala sviňa (vyjadrené bez obalu), v najlepšom prípade sa zmení na bravčovinu.

Buďme anjelmi, aby sme povznášali myšlienky, ktoré si osvojujeme. Prinajmenšom buďme ľuďmi, aby sme premieňali pokrmy aspoň na silné a ušľachtilé svaly, alebo azda na mocný mozog...schopný chápať a uctievať Boha.

Len... nebuďme zvieratami, ako mnohí, premnohí!

Nudíš sa? — To znamená, že zmysly máš prebudené a tvoja duša spí.

Ježišova láska ťa privedie k mnohým ústupkom — tým najšľachetnejším. Inokedy ťa zas privedie k mnohým neústupnostiam, tiež veľmi šľachetným.

Keď nie si zlý, a napriek tomu robíš taký dojem, si hlupák. A táto hlúposť, ktorá je kameňom úrazu — je horšia ako zloba.

Keď sa to na čele verejných náboženských stretnutí hemží ľuďmi, ktorí majú profesionálne pochybnú povesť, určite máš sto chutí pošepkať im do ucha: “Prosím vás, nemohli by ste byť trochu menej katolícki?!”

Ak zastávaš úradné postavenie, máš určité práva, ktoré vyplývajú z výkonu tvojej funkcie... a určité povinnosti. — Vzďaľuješ sa však od svojej apoštolskej cesty, keď ako dôvod, alebo ospravedlnenie pre zanedbávanie svojej práce používaš práve apoštolskú horlivosť. Strácaš tak povesť odborníka, ktorá je tvojou ” návnadou rybára ľudí”.

Páči sa mi tvoje apoštolské heslo: „Pracovať bez oddychu.”

Prečo tá unáhlenosť? — Nehovor, že je to činnosť; je to len nerozvážnosť.

Rozmarnosť. — Ukájaš svoje zmysly a svoje schopnosti v akejkoľvek kaluži. A následky: bezcieľnosť, rozptýlená pozornosť, ochabnutá vôľa a prebudená zmyselnosť.

     — Podriaď sa znova s plnou vážnosťou plánu, ktorý ti pomôže viesť kresťanský život, pretože ináč nikdy nevykonáš nič užitočné.

„Prostredie má taký veľký vplyv,” povedal si mi. Musel som súhlasiť: nepochybne. Práve preto sa musíte formovať tak, aby ste prirodzene viedli svoje okolie a udávali tak ”váš tón” spoločnosti, v ktorej žijete.

A potom, keď pochopíš tohto ducha, som si istý, že mi s úžasom Ježišových učeníkov nad prvými zázrakmi, ktoré konali v Kristovom mene, povieš: ”Aký veľký vplyv máme na svoje okolie!”

Ako získam ”našu formáciu” a ako si zachovám ”nášho ducha”? — Tak, že budeš plniť konkrétne normy, ktoré ti dal a vysvetlil tvoj duchovný radca a ktoré ťa naučil milovať; zostaň im verný a budeš apoštolom.

Nebuď pesimista. — Nevieš, že všetko, čo sa deje alebo sa môže diať, je pre dobro? Tvoj optimizmus bude potom logickým dôsledkom tvojej viery.

Prirodzenosť. — Nech váš život kresťanských mužov a kresťanských žien — vaša soľ a vaše svetlo — plynie prirodzene, bez výstrelkov a pochabostí: vždy so sebou noste nášho ducha prostoty.

„Nebude moje prirodzené správanie v spohanštenom alebo pohanskom prostredí, na ktoré v živote narážam, robiť dojem vyumelkovanosti?” — pýtaš sa ma.

— Odpovedám ti: „Bezpochyby tvoj život narazí na ten ich; no tento kontrast, ktorý je vlastne o tom, že potvrdzuješ svoju vieru skutkami, je práve tou prirodzenosťou, ktorú od teba vyžadujem.

Netráp sa, keď ti vyčítajú, že máš prísneho ducha. Čo chcú? Krehký nástroj, ktorý sa rozpadne na kúsky, len čo ho niekto uchopí?

Keď som ti daroval knihu Život Krista, napísal som ti do nej toto venovanie: ”Hľadaj Krista, nájdi Krista, miluj Krista.” Sú to tri úplne jasné stupne. Snažil si sa dosiahnuť aspoň ten prvý?

Keď vidia na tebe slabosť... a si vodca, nečuduj sa, že ich poslušnosť upadá.

Zmätok. Počul som, že si váhal nad správnosťou svojho rozhodnutia. A tak, aby si mi porozumel, píšem ti toto: “Diabol má veľmi škaredú tvár; no pretože je taký skúsený, vie o tom a neukazuje sa; nechce, aby sme videli jeho rohy. Nikdy neútočí priamo.

— Preto ako často prichádza preoblečený do ušľachtilosti, ba až duchovnosti!”

Pán hovorí: ”Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci.” — A svätý Pavol píše: „Neste si vzájomne bremená, a tak splníte Kristov zákon.” K tomu nemám čo dodať.

Nezabúdaj, syn môj, že pre teba je na zemi len jediné zlo, ktorého sa musíš obávať a s Božou pomocou sa ho vyvarovať: hriech.