Ľudia vidia len plochý povrch. Ich schopnosť vidieť sa obmedzuje na dvojrozmernosť pripútanú k zemi. Keď budeš žiť nadprirodzeným životom, Boh ti dá tretí rozmer: výšku a s ňou perspektívu, váhu i objem.

Keď stratíš nadprirodzený zmysel svojho života, tvoja láska bude dobročinnosťou, tvoja čistota slušnosťou, tvoje umŕtvovanie hlúposťou, tvoja sebadisciplína bičom a všetky tvoje skutky zostanú neplodné.

Ticho je vrátnikom vnútorného života.

Paradox: svätosť sa dá dosiahnuť skôr ako múdrosť, ale je ľahšie byť múdrym ako svätým.

Rozptýliť sa. Potrebuješ rozptýlenie!... Buď tým, že otvoríš oči dokorán, aby dobre obsiahli obraz vecí, alebo tým, že ich takmer zatvoríš pre svoju krátkozrakosť.

Zatvor ich úplne! Ži vnútorným životom a uvidíš, v netušených farbách a perspektívach, nádhery lepšieho sveta, nového sveta: a spojíš sa užšie s Bohom... a spoznáš svoju úbohosť... a splynieš s Bohom... tak, že keď sa priblížiš k svojmu Otcovi, urobí ťa lepším bratom tvojich ľudských bratov.

Túžba: Kiežby som bol dobrý, a všetci ostatní lepší než ja.

Obrátenie je otázkou chvíle. Posvätenie je práca na celý život.

Na svete nie je nič lepšie, ako byť v Božej milosti.

Čistota úmyslu. Budeš ju mať vždy, keď sa budeš vždy a vo všetkom snažiť páčiť sa iba Bohu..

Vlož sa do rán Ukrižovaného Krista. Tam sa naučíš ustrážiť si svoje zmysly, dosiahneš vnútorný život a neustále budeš obetovať Otcovi utrpenie nášho Pána a jeho matky Márie, aby si splatil svoje dlhy a dlhy všetkých ľudí.

Tvoja svätá netrpezlivosť slúžiť Bohu nie je mu nemilá. No bude márna, keď nebude sprevádzaná skutočným zlepšením v tvojom každodennom živote.

Napraviť sa. Každý deň trochu. To je tvoja stála úloha, keď sa skutočne chceš stať svätým.

Máš povinnosť posväcovať sám seba. Áno, ty tiež. Kto si myslí, že táto úloha je len pre kňazov a rehoľníkov? Pán povedal všetkým bez rozdielu: ”Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.”

Práve takýto má byť tvoj vnútorný život: začínať... a znova začínať.

Zamyslel si sa niekedy vo vnútornom živote pomaly nad tým, aké krásne je slúžiť s vždy ochotnou vôľou?

Rastliny pokryté snehom nebolo vidieť. Gazda, ktorému patrí pole, spokojne povedal: „Teraz rastú dovnútra.” Spomenul som si na teba: na tvoju nedobrovoľnú nečinnosť...Povedz mi: tiež rastieš dovnútra?

Keď nie si pánom sám sebe, čo by si bol aký mocný, tvoja hra na pána mi pripadá smiešna a je mi ťa ľúto.

Je ťažké čítať vo svätom evanjeliu Pilátovu otázku: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?” A ešte bolestnejšie je počuť odpoveď: „Barabáša!” Ale ešte horšie je, keď si uvedomím, že veľakrát som aj ja, tým, že som zišiel z cesty, volal: „Barabáša!” a dodal som: „Krista?”... ”Crucifige eum!” „Ukrižuj ho!”

Všetko, čo ťa momentálne trápi, je viac alebo menej dôležité. Avšak to, na čom absolútne záleží, je, aby si bol šťastný, aby si sa spasil.

Nové svetlo! Akú radosť máš, pretože ti Pán doprial objaviť nový obzor! Využi tieto okamihy: je to chvíľa, keď máš z plného hrdla spievať ďakovnú pieseň; chvíľa, keď máš povymetať zaprášené kúty svojej duše, zbaviť sa rutiny, konať viac nadprirodzene a vyhýbať sa prípadnému pohoršeniu druhých. Jedným slovom: nech sa tvoja vďačnosť prejaví konkrétnym predsavzatím.

Kristus zomrel za teba. A ty?... čo by si mal urobiť ty pre Krista?

Tvoja osobná skúsenosť — pocity skľúčenosti, nepokoja a zatrpknutosti — ti dokazujú pravdu Ježišových slov: Nik nemôže slúžiť dvom pánom!