Deti... Ako sa len usilujú byť dobré v prítomnosti svojich rodičov! A kráľovské deti, ako sa usilujú zachovať si kráľovskú dôstojnosť pred svojím otcom Kráľom! A ty... neuvedomuješ si, že stojíš vždy pred Veľkým Kráľom, tvojím Bohom Otcom?

Neurob nijaké rozhodnutie bez toho, že by si sa zastavil a uvažoval o veci v Božej prítomnosti.

Je potrebné presvedčiť sa o tom, že Boh je neustále pri nás. Žijeme, akoby Pán bol od nás niekde ďaleko, tam, kde svietia hviezdy a zabúdame, že je vždy po našom boku. Je tu ako milujúci Otec — každého z nás miluje viac, ako môžu všetky matky sveta milovať svoje deti — pomáha nám, radí nám, požehnáva nás... a odpúšťa nám.

Koľkokrát potom, čo sme vyviedli nejakú nezbedu, sa nám podarilo vyhladiť zamračený výraz našich rodičov, keď sme im povedali, že už to viac neurobíme! A možno ešte v ten istý deň sme padli znova... A náš otec, s predstieranou prísnosťou v hlase a vážnou tvárou nás karhal...ale srdce mu už mäklo, lebo poznal našu slabosť a pomyslel si: Chudáčik, ako sa usiluje byť dobrý!

Musíme byť naplnení a presiaknutí myšlienkou, že Boh je náš Otec, náš skutočný Otec, ktorý je pri nás a na nebesiach.

Zvykni si povznášať svoje srdce k Bohu v úkonoch vďaky veľa krát za deň. Pretože ti dáva to i ono. Pretože tebou opovrhli. Pretože nemáš to, čo potrebuješ, alebo pretože to máš. Pretože urobil svoju Matku, ktorá je aj tvojou Matkou, takou krásnou. Pretože stvoril slnko a mesiac a tamto zviera a onú rastlinu. Pretože tomuto človeku dal výrečnosť, a ty si taký ťažkopádny. Ďakuj mu za všetko, pretože všetko je dobré.

Nebuď taký slepý a nevšímavý, že by si nevošiel do každého Svätostánku, keď zazrieš múry alebo vežu Božieho domu. On ťa očakáva. Nebuď taký slepý a nevšímavý, že by si nevzýval Nepoškvrnenú Pannu Máriu, keď ideš okolo miest, o ktorých vieš, že tam urážajú Krista.

Nemáš radosť, keď na svojej obvyklej ceste po uliciach mesta objavíš ďalší Svätostánok?!

Jeden človek modlitby povedal: “Ježiš má byť cieľom našich snažení, Láskou našich sŕdc, témou našich rozhovorov, vzorom nášho konania.”

Používaj tie sväté ”ľudské pomôcky”, ktoré som ti odporúčal, aby si nestratil vedomie Božej prítomnosti: strelné modlitby, úkony Lásky a zadosťučinenia, duchovné sväté prijímanie, pohľady na obrazy Panny Márie...

Sám! Nie si sám. Z diaľky ťa stále sprevádzame. A okrem toho Duch Svätý, ktorý sídli v tvojej omilostenej duši - Boh s tebou — dáva nadprirodzený tón všetkým tvojim myšlienkam, túžbam a činom.

„Otče,” povedal mi ten mládenec (čo je s ním teraz?), dobrý študent, „rozmýšľal som o tom, čo ste mi povedali... že som synom Boha! A pristihol som sa, ako kráčam po ulici so vztýčenou hlavou a s hrdosťou v srdci... Syn Boha!” S čistým svedomím som mu poradil, aby si túto hrdosť zachoval.

Nepochybujem o tvojich dobrých úmysloch. Viem, že konáš v Božej prítomnosti. Predsa je tu však jedno ale: tvoje skutky pozorujú, alebo môžu pozorovať ľudia, ktorí ich budú posudzovať podľa ľudských meradiel... A je nutné dávať im dobrý príklad.

Keď si aspoň raz týždenne zvykneš vyhľadávať spoločnosť Márie, aby si s ňou šiel k Ježišovi, uvidíš, o čo viac budeš žiť v Božej prítomnosti.

Pýtaš sa ma: “Prečo ten drevený kríž?” A citujem z jedného listu: „Keď zdvihnem zrak od mikroskopu, oči mi padnú na čierny a prázdny kríž. Tento kríž bez Ukrižovaného je symbolom. Má význam, ktorý iní nevidia. A ten, čo je unavený a práve chcel odložiť svoju prácu, znova upriami zrak do mikroskopu a pokračuje, pretože ten osamelý kríž volá po ramenách, čo by ho niesli.”

Ži v Božej prítomnosti a budeš mať nadprirodzený život.