Povaha

Neži naprázdno. Buď užitočný. Zanechaj za sebou stopy. Vyžaruj svetlo svojej viery a lásky. Svojím apoštolským životom zotieraj bahno a špinu, čo zanechali nečistí rozsievači nenávisti. A všetky pozemské cesty zapáľ Kristovým ohňom, ktorý nosíš vo svojom srdci.

Kiež sú tvoje rozhovory a celé tvoje správanie také, aby všetci, čo ťa vidia alebo počujú, mohli povedať: Tento človek číta život Ježiša Krista.

Dôstojnosť. Správaj sa ako dospelý. Zanechaj detinské spôsoby a prihlúplu strojenosť! Nech je tvoj vonkajší prejav odrazom pokoja a poriadku, ktorý vládne v tvojej duši.

Nehovor: „Ja som už raz taký, to je moja povaha.“ Nie povaha, ale nedostatok charakteru! Buď mužom! „Esto vir“.

Nauč sa povedať „nie“.

Obráť sa chrbtom pokušiteľovi, keď ti šepká do ucha: „Načo si komplikovať život?“

Nebuď malomeštiak. Rozšír si srdce, aby sa stalo všeobecným, „katolíckym“. Nepoletuj ako sliepka, keď sa môžeš vznášať vo výšinách ako orol!

Pokoj. Načo ten hnev, keď ním urážaš Boha, obťažuješ blížneho, sám sa cítiš nepríjemne a nakoniec sa aj tak musíš upokojiť?

To, čo si povedal s hnevom, povedz iným tónom, pokojne, a tvoje argumenty získajú na sile — a — čo je najhlavnejšie — neurazíš Boha.

Nikdy nikoho nekarhaj, kým pociťuješ rozhorčenie nad chybou, ktorá sa stala. Počkaj deň, alebo aj viac. Potom ju pokojne, s čistým úmyslom pripomeň. Jedným láskavým slovom získaš viac ako trojhodinovou hádkou. Ovládaj sa.

Vôľa. Energia. Príklad. To, čo sa má vykonať, vykonaj. Bez váhania a bez ďalších ohľadov. Len tak sa Terézia z Ávily stala svätou Teréziou a Iñigo svätým Ignácom z Loyoly. Boh a odvaha! „Regnare Christum volumus!“ Chceme, aby vládol Kristus!

Vzrastaj prekonávaním prekážok. Božia milosť ťa neopustí: „inter medium montium pertransibunt aquae!“ Ty rozkazuješ prameňom stekať do potokov, čo tečú medzi vrchmi. Prejdeš pomedzi vrchy! Čo na tom, že sa načas zastavíš, keď sa potom ako stlačená struna vymrštíš neporovnateľne ďalej, než ako si o tom sníval?

Zbav sa neužitočných myšlienok, ktoré sú prinajlepšom len stratou času.

Nemrhaj svojou silou a časom, ktoré patria Bohu, hádzaním kameňov po psoch, ktorí na teba po ceste štekajú. Nevšímaj si ich.

Neodkladaj prácu na zajtra.

Ty — a tuctový? Ty…jeden z mnohých? Ty, čo si sa narodil, aby si bol vodcom? Vlažní nemajú miesta medzi nami. Pokor sa a Kristus v tebe opäť zapáli oheň lásky.

Nepodľahni tej chorobe povahy, ktorej príznakmi sú nestálosť vo všetkom, ľahkomyseľnosť v činoch a v reči, nerozvážnosť: skrátka povrchnosť. Uvedom si, že táto povrchnosť, kvôli ktorej sú tvoje každodenné plány také prázdne, z teba urobí mŕtvu a neužitočnú bábku, keď sa hneď nespamätáš. Nie zajtra, ale ešte dnes!

Stále si svetácky, povrchný, ľahkomyseľný, pretože si zbabelec. Čo iné by to bolo, ak nie zbabelosť, keď sa nechceš sám sebe pozrieť do očí?

Vôľa. Veľmi dôležitá črta. Nepodceňuj maličkosti, pretože stálym sebazapieraním sa a odriekaním si v malých veciach, ktoré nikdy nie sú nepodstatné ani bezvýznamné, s Božou pomocou sa upevní a zmužnie tvoja vôľa. V prvom rade sa staneš pánom sám sebe, to predovšetkým. A potom vedúcim, veliteľom a vodcom!…, ktorý bude ostatných povzbudzovať a strhávať svojím príkladom, svojím slovom, svojou múdrosťou a svojou silou.

Narážaš na povahu toho alebo onoho… Musí to tak byť, veď nie si zlatý peniaz, ktorý sa každému rovnako páči. Okrem toho, ako by si bez týchto nezhôd spôsobených spolužitím s inými obrúsil tie rohy, hrany a výčnelky, chyby a nedostatky tvojho charakteru, ako by si inak dosiahol tvárnosť a vyváženosť silnej lásky a dokonalosti? Keby tvoja povaha a povaha tých, s ktorými žiješ, bola mäkká a sladká ako snehové pusinky, nikdy by si sa neposvätil.

Výhovorky. Nikdy ti nebudú chýbať, aby ťa odviedli od plnenia tvojich povinností. Koľko zbytočných dôvodov! Nezastavuj sa, aby si nad nimi uvažoval. Zbav sa ich a rob, čo máš robiť.

Buď pevný. Buď statočný. Buď mužom! A potom…buď anjelom!

Čo?… Nemôžeš urobiť viac?! — Nie je to azda tak, že už nemôžeš urobiť menej?

Si ctižiadostivý… chceš sa vzdelávať,… chceš viesť,… chceš byť odvážny. Dobre, výborne. Ale… pre Krista, pre Lásku.

Nehádajte sa. — Hádka zvyčajne neprinesie svetlo, pretože ho zahasí vášeň.

Manželstvo je posvätná sviatosť. Keď príde čas, aby si ju prijal, nech ti tvoj duchovný radca alebo spovedník odporučí nejaké užitočné čítanie. Tak sa lepšie pripravíš na to, aby si dôstojne znášal bremeno rodinného zväzku.

Smeješ sa, keď ti hovorím, že máš „povolanie do manželstva“? Nuž áno, máš ho. Je to skutočne povolanie. Zver sa do ochrany sv. Rafaela, aby ťa v čistote viedol až na koniec cesty, tak ako Tobiáša.

Manželstvo je pre vojakov Kristovej armády, nie pre jej veliteľov. Zatiaľ čo potrava je nevyhnutná pre každého jednotlivca, plodenie je nutné len na zachovanie druhu a jednotlivci sa ho môžu zriecť. Túžba po deťoch? Zanecháme sa sebou deti, veľa detí a trvalú stopu svetla, keď obetujeme sebeckosť tela.

Obmedzené a úbohé je šťastie sebca, ktorý sa uzatvára do veže zo slonovej kosti, do svojej ulity; na tomto svete sa dá dosiahnuť pomerne ľahko. — Ale šťastie sebca nie je trvalé. Chceš pre túto karikatúru blaženosti stratiť šťastie slávy, ktorá nemá konca?

Si vypočítavý. Nehovor mi, že si mladý. Mladosť dáva všetko, čo môže; dáva samu seba bez výhrad.

Sebec. — Ideš si vždy len „za svojím“. Zdá sa, že nie si schopný prežívať bratstvo v Kristovi; v ostatných nevidíš bratov, ale len schodíky ku svojej kariére. Predvídam, že totálne stroskotáš. A keď budeš na dne, budeš od iných vyžadovať lásku, ktorú ty teraz nechceš žiť.

Nikdy nebudeš vodcom, pokiaľ v iných vidíš len podnožku na svoje povýšenie. Staneš sa ním, keď ti bude záležať na spáse všetkých duší. Nemôžeš sa obracať chrbtom k ľuďom; ale musíš mať hlbokú túžbu urobiť ich šťastnými.

Nikdy sa nechceš pozrieť pravde do očí. Niekedy zo zdvorilosti, inokedy, vlastne najčastejšie, z obavy, aby si sebe alebo iným nespôsobil nepríjemnosti. Ale vždy zo zbabelosti. Keď sa budeš báť ísť do hĺbky, nikdy nebudeš človekom s jasným úsudkom.

Neboj sa pravdy, aj keby ťa mala stáť život.

Mám dosť tých eufemizmov, kde zbabelosť nazývate opatrnosťou. Táto vaša „opatrnosť“ je potom príležitosťou k tomu, aby sa nepriatelia Boha, plní myšlienkovej prázdnoty, tvárili ako učenci a dostávali sa na miesta, na ktoré sa nikdy nemali dostať.

Tento nešvár nie je nenapraviteľný. — Avšak bolo by prejavom nedostatku charakteru nechať ho ďalej pôsobiť ako notorickú a beznádejnú záležitosť. Nevyhýbaj sa povinnosti. Vykonávaj ju svedomito, aj keď iní ju zanedbávajú.

Vieš narábať so slovami, to skutočne. No aj napriek tvojej veľkej výrečnosti nemôžem ospravedlniť, čo je neospravedlniteľné, i keď tvrdíš, že to spôsobila Božia prozreteľnosť.

Je to naozaj pravda? Nie, nie, neverím, nemôžem uveriť, že už by na svete neboli muži, iba samé bruchá.

„Modlite sa, aby som sa nikdy neuspokojil s tým, čo je ľahké,“ žiadal si ma. Už som to urobil. Teraz je na tebe, aby si začal plniť toto krásne predsavzatie.

Viera, radosť, optimizmus. Ale nie pochabosť, ktorá zatvára oči pred skutočnosťou.

Aký nadnesený životný štýl — žiť svoj život v nezmyselnej prázdnote a aké plány niekým sa vo svete stať! Stúpať a stúpať len vďaka tomu, že „nič nevážime“, pretože vo vnútri nič nemáme — ani v hlave, ani v srdci!

Prečo tá vrtošivá povaha? Kedy zameriaš svoju vôľu na niečo určité? Prestaň klásť len základné kamene a polož ten posledný aspoň na jeden zo svojich projektov.

Nebuď taký… precitlivený. Dotkne sa ťa hocijaká maličkosť. Keď sa chce niekto s tebou zhovárať, hoci aj o najbežnejších veciach, musí dobre zvážiť každé slovo. Neuraz sa, keď ti poviem, že si… neznesiteľný. Pokiaľ sa nezmeníš, budeš nanič.

O prepáčenie pros zdvorilo, ako si to žiada kresťanská láska a vzájomná slušnosť. A potom… hor sa! So svätou bezostyšnosťou, bez zastávky, až do konca, až kým nevystúpiš na vrchol naplnenia tvojej povinnosti.

Prečo ťa zraňuje ohováranie ľudí? Stalo by sa ti oveľa horšie, keby ťa Boh opustil. Vytrvaj v dobrom a nad klebetami pokrč plecami.

Nemyslíš, že rovnosť, ako ju dnes mnohí chápu, je totožná s nespravodlivosťou?

Ten pátos a póza ti nepristanú. Vidno, že sú strojené. Skús ich vynechať aspoň pred Bohom, pred svojím duchovným radcom a pred svojimi bratmi. Tak bude medzi nimi a tebou o prekážku menej.

Tvoj charakter nie je dosť pevný. Aká túžba do všetkého sa miešať! Chceš byť soľou do každého pokrmu. Nehnevaj sa, že ti to poviem tak jasne — máš málo na to, aby si bol soľou; nedokážeš sa rozpustiť a zostať nepovšimnutý ako táto prísada. Chýba ti duch sebaobetovania, ale zato máš prebytok zvedavosti a samochvály.

Mlč. Nebuď detinský; nebuď karikatúrou dieťaťa, klebetníkom, štváčom, malým donášačom. Svojimi výmyslami a táraninami si ochladil lásku; vykonal si tú najhoršiu prácu. A ak si svojimi zlými rečami otriasol pevnými múrmi vytrvalosti iných, tvoja vlastná vytrvalosť prestane byť Božou milosťou, pretože sa stala zradným nástrojom nepriateľa.

Si zvedavý, dotieravý, stále sa len vypytuješ a sliediš. Nehanbíš sa, že ani vo svojich chybách nie si dosť mužný? Buď mužom a svoju snahu dozvedieť sa všetko o iných zmeň na túžbu poznávať sám seba.

Tvojho mužného, priameho a prostého ducha trápi pocit, že si sa dostal do zápletiek, ťahaníc a klebiet, ktorým nerozumieš a do ktorých si sa nikdy nechcel zapliesť. Znášaj poníženie, ktoré ti takéto reči spôsobujú a s touto skúsenosťou sa nauč pristupovať k blížnemu s väčšou prezieravosťou.

Prečo pri posudzovaní druhých vkladáš do svojich kritických úvah horkosť vlastných zlyhaní?

Nikdy nepoužívaj svojho kritického ducha - aj keď pritom nemáš žiadne zlé úmysly - keď ide o apoštolát alebo o tvojich bratov. Prepáč, že ti to hovorím, ale záľuba v kritike môže narobiť vo vašom nadprirodzenom diele veľké škody. Pretože keď neoprávnene posudzuješ prácu druhých — hoci aj s tými najlepšími pohnútkami, ktoré ti uznávam — nerobíš tým nič kladného a svojím príkladom pasivity zdržuješ ostatných v napredovaní.

Ustarostene sa pýtaš: „Čo mám teda robiť s týmto kritickým duchom, ktorý je podstatou mojej povahy?“ Počúvaj, upokojím ťa: vezmi si pero a papier, napíš naň jasne a s dôverou, ale stručne, body, ktoré ťa znepokojujú. Odovzdaj tento papier svojmu predstavenému a viac na to nemysli. On ako vedúci má milosť postavenia a tvoje poznámky si buď odloží, alebo ich hodí do koša. A pre teba, keďže tvoj kritický duch sa neprejavuje zlomyseľnými zádrapkami, ale vychádza z ušľachtilých pohnútok, to vyjde narovnako.

Prispôsobiť sa? Slová „mali by sme sa prispôsobiť“ nájdeme len v reči tých, čo nechcú bojovať, čo sú pohodlní, prefíkaní a zbabelí, pretože už vopred sa považujú za porazených.

Človeče! Aj keď si ako dieťa (a v Božích očiach si skutočne dieťaťom), buď trochu menej naivný a nevystavuj svojich bratov na posmech cudzím.

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Táto kapitola v inom jazyku