Nikdy nepoužívaj svojho kritického ducha - aj keď pritom nemáš žiadne zlé úmysly - keď ide o apoštolát alebo o tvojich bratov. Prepáč, že ti to hovorím, ale záľuba v kritike môže narobiť vo vašom nadprirodzenom diele veľké škody. Pretože keď neoprávnene posudzuješ prácu druhých — hoci aj s tými najlepšími pohnútkami, ktoré ti uznávam — nerobíš tým nič kladného a svojím príkladom pasivity zdržuješ ostatných v napredovaní.

Ustarostene sa pýtaš: „Čo mám teda robiť s týmto kritickým duchom, ktorý je podstatou mojej povahy?“ Počúvaj, upokojím ťa: vezmi si pero a papier, napíš naň jasne a s dôverou, ale stručne, body, ktoré ťa znepokojujú. Odovzdaj tento papier svojmu predstavenému a viac na to nemysli. On ako vedúci má milosť postavenia a tvoje poznámky si buď odloží, alebo ich hodí do koša. A pre teba, keďže tvoj kritický duch sa neprejavuje zlomyseľnými zádrapkami, ale vychádza z ušľachtilých pohnútok, to vyjde narovnako.