Ak budeme pravdiví, budeme i spravodliví. O spravodlivosti by som mohol kázať donekonečna, no tu môžeme načrtnúť iba niekoľko jej rysov, tak, aby sme nestratili zo zreteľa cieľ našich úvah: a síce, vybudovať si pravý a autentický vnútorný život na hlbokých základoch ľudských cností. Spravodlivosť znamená dávať každému to, čo mu patrí, no ja by som dodal, že to nestačí. Akokoľvek mnoho by si človek zaslúžil, treba mu dať vždy niečo navyše, pretože každá duša je majstrovským Božím dielom.

Najlepší spôsob, ako žiť lásku k blížnemu, spočíva až vo veľkoryso prehnanej spravodlivosti; je to láska, ktorá väčšinou ostane bez povšimnutia, no ktorá je plodná tak v nebi, ako aj tu na zemi. Je chybou myslieť si, že výrazy priemer či zlatý stred, charakterizujúce mravné cnosti, tiež znamenajú priemernosť a polovicu z toho, čo môžeme urobiť. Oná rovnováha medzi nadmierou a nedostatkom je práve tým vrcholom, kľúčovým bodom: tým najlepším, čo nám radí rozvaha. Na druhej strane, u Božských cností sa nepripúšťa žiaden stred: nikdy nebudeme môcť veriť, dúfať a milovať dostatočne. A táto bezhraničná láska k Bohu sa potom rozlieva na tých, čo nás obklopujú, v hojnosti veľkorysosti, pochopenia a milosrdnej lásky.