77

Statočnosť, vyrovnanosť, trpezlivosť, veľkodušnosť

Pustime sa teraz do úvahy o nasledujúcich ľudských cnostiach. Zatiaľ čo ja budem hovoriť, vy sa každý sám snažte o rozhovor s Pánom: proste ho, aby nám všetkým pomohol, aby nás povzbudil dnes hlbšie preniknúť do tajomstva jeho Vtelenia, aby sme aj my vo svojom tele boli medzi ľuďmi živým svedectvom o tom, ktorý nás prišiel vykúpiť.

Cesta každého kresťana, každého človeka, nie je jednoduchá. Iste, sú obdobia, keď sa zdá, že všetko vychádza podľa našich predpokladov, no obvykle trvajú len krátko. Žiť znamená čeliť ťažkostiam, cítiť v srdci radosť i nechuť; a v tejto kováčskej vyhni môže človek postupne nadobudnúť statočnosť, trpezlivosť, veľkodušnosť a vyrovnanosť.

Statočný človek je taký, ktorý vytrvalo koná to, o čom je podľa svojho svedomia presvedčený, že má konať; ten, čo nemeria hodnotu práce iba ziskom, ktorý mu prináša, ale službou, ktorú táto práca poskytuje druhým. Statočný človek zavše trpí, no nevzdáva sa; azda aj plače, no svoje slzy prehĺta. Keď protivenstvo zosilnie, neustúpi. Spomeňte si na príklad z knihy Machabejcov: starec Eleazar radšej zomrie, než by mal porušiť Boží zákon. „Preto sa teraz mužne rozlúčim so životom a ukážem sa hodným svojej staroby. Mladíkom zanechám šľachetný príklad, ak ochotne a bez bázne podstúpim smrť za vznešené a sväté zákony“ (2 Mach 6, 27—28).

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Tento bod v inom jazyku