„A tak, moji milovaní bratia — opäť hlas sv. Pavla — buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi“ (1 Kor 15, 58). Vidíte? V hre je celá rada cností, ktoré nám pomáhajú posväcovať prácu: sila, aby sme v nej vytrvali aj napriek prirodzeným ťažkostiam a nikdy sa nenechali premôcť vyčerpaním; striedmosť, aby sme sa dávali bez výhrad a vedeli prekonať pohodlnosť a sebectvo; spravodlivosť, aby sme si plnili svoje povinnosti voči Bohu, spoločnosti, rodine a kolegom; rozvážnosť, aby sme v každom prípade poznali, čo je potrebné urobiť a bez otáľania sa do toho pustili… a toto všetko, znovu opakujem, z lásky, so živým a bezprostredným pocitom zodpovednosti za výsledok našej práce a jej apoštolského dosahu.

Obras son amores, y no buenas razones — láska, to sú skutky a nie sladké slová, vraví jedno ľudové príslovie, a myslím, že nie je potrebné dodávať nič ďalšieho.

Pane, daj nám svoju milosť. Otvor nám dvere do nazaretskej dielne, aby sme sa naučili kontemplovať ťa, spolu s tvojou matkou Máriou a so svätým patriarchom Jozefom —ktorého mám tak veľmi rád a veľmi si ho ctím — všetci traja oddaní životu svätej práce. Naše úbohé srdcia sa pohnú a vydáme sa hľadať ťa — a nájdeme ťa v našej každodennej práci, pretože si želáš, aby sme ju premenili na Dielo Božie, na dielo lásky.