69

Stáva sa, že niektorí ľudia — dobrí, veľmi dobrotiví, slovami síce tvrdia, že túžia po šírení nádherného ideálu našej viery, no v praxi sa uspokoja s povrchnosťou a nedbalosťou v práci a vyzerajú, že toho v hlave veľa nemajú. Ak sa s tými, čo vyznávajú kresťanstvo len ústami, stretneme, mali by sme im s láskou a účinne pomôcť, a ak to bude potrebné, použiť evanjeliový prostriedok bratského napomenutia: „Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon“ (Gal 6, 1—2). A keď sa k ich povolaniu katolíkov pridružujú aj iné činitele: vyšší vek, skúsenosti či zodpovednosť, o to väčší dôvod, aby sme prehovorili, aby sme sa snažili, nech sa spamätajú a dajú svojej práci väčšiu vážnosť. Mali by sme ich bez ponižovania usmerniť ako ich dobrý otec či učiteľ.

Veľmi nám pomôže pomaly uvažovať nad konaním svätého Pavla: „Veď sami viete, ako nás treba napodobňovať, lebo sme nežili medzi vami neporiadne, ani sme nejedli niečí chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu. Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje“ (2 Sol 3, 7—10).

Tento bod v inom jazyku