„ Buďte presvedčení o tom, že Boh je prítomný všade; my obrábame polia a  chválime tak Pána, brázdime moria a konáme každý svoju prácu a ospevujeme tak jeho milosrdenstvo “ (Klement Alexandrijský, Stromata, 7,7 (PG 9, 451). Takýmto spôsobom sme v neustálom spojení s Bohom. A aj keď budete osamotení, mimo svojho navyknutého prostredia — ako tí chlapci v zákopoch — budete žiť ponorení v Pánovi, skrze osobnú, namáhavú a vytrvalú prácu, ktorú premeníte na modlitbu, pretože ju začnete i skončíte v prítomnosti Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého.

Nezabúdajte však, že okrem iného žijete v spoločenstve ľudí, ktorí od vás — od teba! — očakávajú kresťanské svedectvo. Preto musíme v zamestnaní po ľudskej stránke konať tak, aby sme sa nemuseli hanbiť, keby nás videl pracovať niekto, kto nás pozná a má nás rád; ani by sme mu nemali dať podnet k tomu, aby sa červenal. Ak budete konať v duchu, ktorého sa vám snažím vštepiť, neprivediete do rozpakov nikoho, kto vám dôveruje a nebudete sa musieť červenať ani vy sami. A takisto sa vám nestane to, čo mužovi z podobenstva, ktorý sa dal do stavby veže: „aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať. Tento človek začal stavať a nemohol dokončiť“ (Lk 14, 29—30).

Ubezpečujem vás, že ak nestratíte nadprirodzený pohľad, svoju úlohu dokončíte a vašu katedrálu dostaviate až do položenia posledného kameňa.