Prepáčte mi túto odbočku; napriek tomu, že sme sa od témy príliš nevzdialili, vráťme sa znovu k hlavnej myšlienke. Verte, že profesionálna práca je základnou a neoddeliteľnou súčasťou nášho kresťanského života. Pán vás chce mať svätých tam, kde ste, v povolaní, ktoré ste si už z akýchkoľvek dôvodov zvolili — všetky považujem za dobré a ušľachtilé, pokiaľ len nie sú v rozpore s Božím zákonom — a všetky považujem za schopné byť pozdvihnuté do nadprirodzenej roviny, a teda pripojené do prúdu lásky, ktorá charakterizuje život každého Božieho syna.

Nemôžem sa vyhnúť istým rozpakom, keď niekto hovorí o svojej práci a tvári sa pritom ako obeť, keď tvrdí, že práca mu zaberá neviem koľko hodín denne a v skutočnosti neurobí ani polovicu z toho, čo mnohí jeho kolegovia, ktorých koniec koncov vedú iba sebecké, alebo prinajmenšom čisto ľudské dôvody. Všetci, čo sme tu a osobne sa rozprávame s Ježišom, máme konkrétne povolanie: lekár, právnik, ekonóm… Len si pomyslite na vašich kolegov, ktorí vynikajú či už svojou profesionálnou prestížou, svojou poctivosťou, alebo obetavou službou: nevenujú snáď mnoho hodín denne — a dokonca i v noci — tejto práci? Vari sa od nich nemáme čo naučiť?

Popritom ako hovorím, aj ja prehodnocujem svoje konanie a priznám sa, že akonáhle si položím túto otázku, trochu sa zahanbím a okamžite pocítim túžbu poprosiť Boha o odpustenie, mysliac na svoju slabošskú odpoveď, stojacu tak ďaleko od poslania, ktoré nám Boh na svete zveril. „ Kristus — píše jeden cirkevný otec — nás tu zanechal, aby sme boli ako lampy, aby sme sa stali učiteľmi ostatných, aby sme boli ako kvas, aby sme medzi ľuďmi žili ako anjeli, ako dospelí medzi deťmi, ako ľudia duchovní medzi ľuďmi výlučne rozumovými; aby sme boli semenom, aby sme prinášali ovocie. Ani ústa by nebolo treba otvoriť, keby náš život žiaril takým spôsobom. Boli by navyše slová, keby sme vyučovali skutkami. Na svete by nebolo ani jediného pohana, keby sme my boli ozajstnými kresťanmi “ (Sv. Ján Zlatoústy, In Epistolam I ad Timotheum homiliae, 10, 3 (PG 62, 551).