„ Ak iba samotná prítomnosť nejakej váženej, významnej osoby stačí na to, aby sa tí, čo sú vedľa nej, správali lepšie, ako to, že stála Božia všadeprítomnosť, zmyslami rozoznávaná a vďačne milovaná, nerobí vždy lepšími všetky naše slová, skutky a city? “ (Klement Alexandrijský, Stromata, 7, 7 (PG 9, 450—451). Naozaj, keby sa skutočnosť, že Boh nás vidí, dobre vryla do nášho svedomia a keby sme si uvedomili, že všetka naša práca, úplne všetka — nie je nič, čo by uniklo jeho pohľadu — je vykonávaná v jeho prítomnosti, s akou starostlivosťou by sme dokončovali veci a aké rozdielne by boli naše reakcie! To je tajomstvo svätosti, o ktorom kážem už toľko rokov: že Boh nás všetkých povoláva, aby sme ho napodobňovali; vás i mňa volá, aby sme — žijúc uprostred sveta, ako ľudia z ulice — postavili Krista, nášho Pána, na vrchol všetkých poctivých ľudských činností.

Teraz budete ešte lepšie rozumieť tomu, že ak by niekto nemal rád prácu, ktorú má vykonávať, ak by sa naozajstne neangažoval v nejakej ušľachtilej pozemskej práci a tak ju posväcoval, ak by mu chýbalo zamestnanie, nikdy by neprenikol do nadprirodzenej podstaty učenia, ktoré vám tu tento kňaz vysvetľuje, pretože by mu chýbala jedna základná a nevyhnutná podmienka: byť dobrým pracovníkom.