Všimnite si, že medzi mnohými chválami, čo o Ježišovi vyslovili ľudia, ktorí videli, ako žije, bola jedna, svojím spôsobom zahŕňajúca i všetky ostatné. Mám na mysli ono zvolanie plné úžasu a nadšenia, ktoré spontánne opakovali zástupy, keď ohromené sledovali jeho zázraky: bene omnia fecit (Mk 7, 37),všetko dobre robil: veľké divy i nepatrné každodenné maličkosti, ktoré nikoho neoslňovali, no ktoré Kristus naplno konal ako ten, kto je perfectus Deus, perfectus homo (Vyznanie viery Quicumque), dokonalý Boh a dokonalý človek.

Celý Pánov život ma napĺňa láskou k nemu. Avšak osobitnú slabosť mám pre jeho tridsať rokov skrytého života v Betleheme, Egypte a Nazarete. Toto dlhé obdobie, o ktorom sa v Evanjeliu takmer nehovorí, nemá v očiach povrchného pozorovateľa skoro žiaden význam. Napriek všetkému som vždy tvrdil, že zmienené mlčanie o Učiteľovom živote je dostatočne výrečné samo osebe a že obsahuje nádherné poučenie pre všetkých kresťanov. Boli to intenzívne roky práce a modlitby, počas ktorých viedol Ježiš úplne bežný život — ako ten náš, mohli by sme povedať — božský i ľudský zároveň; a ako v jednoduchej a zabudnutej remeselníckej dielni, tak aj neskôr pred zástupmi doviedol všetko až k dokonalosti.