Pán nám daroval život, zmysly, schopnosti, nespočetné množstvo milostí: nemáme právo zabúdať, že každý z nás je, spolu s mnohými inými, robotníkom na majetku, na ktorý nás on poslal, na to, aby sme spolupracovali pri získavaní potravy pre ostatných ľudí. Tu je naše presne určené miesto; tu sa spolu s ním máme dennodenne rozdávať a pomáhať mu tak v jeho vykupiteľskom diele (Porov. Kol 1, 24).

Dovoľte mi, aby som nástojil: Tvoj čas len pre teba? Tvoj čas pre Boha! Možno takéto sebectvo vďaka Božiemu milosrdenstvu tvoju dušu ešte neovládlo. Zmieňujem sa však o tom preto, lebo sa môže stať, že budeš cítiť, ako tvoje srdce kolíše vo viere v Krista. Preto od teba žiadam — Boh od teba žiada — aby si ostával verný svojim záväzkom, ovládal svoju pýchu, krotil svoju predstavivosť a ľahkomyseľne sa nevzďaľoval, aby si neutekal.

Robotníci, čo postávali uprostred námestia, mali času nazvyš. Človek, ktorý zakopal talent do zeme, si chcel ušetriť čas, a ten, čo sa mal starať o vinicu, odišiel preč. Všetci do jedného však majú spoločnú ľahostajnosť k veľkej úlohe, ktorú Majster zveril každému jednému z nás kresťanov: a síce, že sa máme považovať sa za jeho nástroje a podľa toho aj konať, aby sme spolupracovali na jeho vykupiteľskom diele; a celý náš život spotrebovali v radostnej obeti a odovzdaní sa pre blaho duší.