37

V podobenstve o pozvaných na hostinu, po tom, ako sa otec rodiny dozvedel, že sa niektorí z tých, čo mali prísť, ospravedlnili hlúpymi výhovorkami, prikazuje sluhovi: „Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť — compelle intrare — vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom.“ (Lk 14, 23). Nie je to nátlak? Nie je to použitie násilia proti oprávnenej slobode svedomia každého jednotlivca?

Ak budeme rozjímať nad Evanjeliom a uvažovať o Kristovom učení, nebudeme si tieto príkazy zamieňať za nátlak. Pozrime sa predsa, akým spôsobom Kristus vždy radí: ak chceš byť dokonalý…, kto ma chce nasledovať…To compelle intrare nemá v sebe žiaden fyzický ani morálny nátlak, odráža iba silu kresťanského príkladu, ktorý vo svojom spôsobe ukazuje Božiu silu: „ pozrite sa, ako Boh priťahuje: pri poúčaní pôsobí zároveň potešenie, nevnucuje povinnosť. Tak priťahuje k sebe. “ (Sv. Augustín, In Ioannis Evangelium tractatus, 26, 7 (PL 35, 1610).

Keď môžeme dýchať takéto ovzdušie slobody, jasne chápeme, že nesprávne konanie nielenže nie je oslobodením, ale otroctvom. „ Ten, kto hreší proti Bohu, má slobodnú vôľu, pokiaľ ide o slobodu nátlaku, no stratil ju, pokiaľ ide o slobodu viny. “ (Sv. Tomáš Akvinský, Quaestiones disputatae. De malo, q. VI, a. 1). Možno dokáže, že konal podľa svojich preferencií, ale nepodarí sa mu prehovoriť hlasom skutočnej slobody, lebo sa stal otrokom toho, pre čo sa rozhodol; a rozhodol sa pre to najhoršie, pre odlúčenie sa od Boha. V tom však nie je žiadna sloboda.

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Tento bod v inom jazyku