Neustále mi prichádza na um iná spomienka; je to vec, ktorá sa stala už pred mnohými rokmi. Keď som sa šiel vo Valencii modliť do katedrály, cestou som sa zastavil pri náhrobku ctihodného Jána Ridaury. Porozprávali mi vtedy, že sa tohto kňaza, keď už bol veľmi starý, pýtali: Koľko máte rokov? A on, veľmi presvedčivo po valencijsky odpovedal: Poquets, Veľmi málo! Tých, čo slúžim Bohu, veľmi málo! Mnohí z vás môžu na prstoch jednej ruky spočítať, koľko rokov uplynulo odvtedy, čo ste sa rozhodli žiť s naším Pánom a slúžiť mu uprostred sveta, vo vašom prostredí, prostredníctvom vašej práce či remesla. Nijako zvlášť na tom nezáleží. Čo je naopak veľmi dôležité, je pevne si do srdca vštepiť istotu, že výzva k svätosti, adresovaná Ježišom Kristom všetkým ľuďom bez rozdielu, od každého jedného vyžaduje, aby rozvíjal svoj vnútorný život a denne sa cvičil v kresťanských cnostiach; a nie len tak ledabolo, ani viac či menej dobre, dokonca ani vynikajúcim spôsobom; lež máme sa o to snažiť až hrdinsky, v najplnšom a kategorickom zmysle tohto slova.