Hovoriť s Bohom

„Keď budete volať ku mne … vyslyším vás“ (Jer 29, 12). A my ho voláme, prichádzame k nemu a obraciame sa naňho. Mali by sme raz už skutočne poslúchnuť výzvu apoštola: Sine intermissione orate (1 Sol 5, 17), bez prestania sa modlite, nech sa deje, čo sa deje. „ Nielen srdcom, ale celým srdcom “ (Sv. Ambróz, Expositio in Psalmum, CXVIII, 19, 12(PL 15, 147).

Možno si pomyslíte, že život nie je vždy ľahký, že v ňom nechýba trpkosť, zármutok či trápenie. Odpoviem vám, opäť so svätým Pavlom, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi (Rim 8, 38—39).

Odporúčať toto trvalé spojenie s Bohom, neznamená to len ukazovať nejaký vznešený ideál, ktorý sa aj tak väčšine kresťanov bude zdať nedosiahnuteľným? Je to vskutku vysoký cieľ, nie je však nedosiahnuteľný. Cesta, ktorá vedie k svätosti, je cesta modlitby. A tá musí pomaly a postupne zapúšťať v duši korene, ako malé semienko, z ktorého neskôr vyrastie košatý strom.