Rozjímajme často v tichej a sústredenej modlitbe o všetkom, čo sme počuli o našej Matke. A aj v našom srdci sa bude pomaly tlačiť podobná príručka, ku ktorej sa budeme bez váhania utiekať, zvlášť vo chvíľach, keď nebudeme vedieť, čo si počať. Nie je to však z našej strany trochu vypočítavé? Iste, to je. No vari naše matky nevedia veľmi dobre, že my, ich deti, sme vždy trochu vypočítavé a že sa na ne často obraciame práve vtedy, keď nám už nič iné neostáva? Vedia to veľmi dobre a nevadí im to. Sú to predsa naše matky a ich nezištná láska v nás aj napriek nášmu zdanlivému sebectvu dokáže vycítiť synovskú lásku a dôveru.

Nechcem vás a ani seba presviedčať, že naša úcta k Panne Márii by sa mala obmedzovať len na naliehavé volanie v tiesni. No myslím, že by nás nemalo pokorovať, ak sa nám to niekedy stane. Matky si nevedú účty z prejavov lásky svojich detí, ani všetko úzkoprso nevážia či nepremeriavajú. Aj nepatrný prejav lásky si vychutnávajú ako med a vždy sa snažia dávať viac, ako dostávajú. Ak takto konajú dobré matky na zemi, predstavte si, čo asi môžeme očakávať od našej Matky Svätej Panny Márie.