Viera kresťanského ľudu

V Božie materstvo sa verilo oddávna. Proti tým, čo ho popierali, koncil v Efeze vyhlásil, že „ ak niekto nevyznáva, že Emanuel je pravý Boh a teda Najsvätejšia Panna je Matkou Božou, pretože podľa tela splodila vtelené Slovo, nech je vyobcovaný z Cirkvi “ (Efezský koncil, kán.1, Denzinger—Schön. 252¹¹³.

Dejiny nám zachovali svedectvo o radosti kresťanov nad týmto jasným a zreteľným rozhodnutím, potvrdzujúcim to, v čo všetci verili: „ všetok ľud mesta Efez, od skorých ranných hodín až do večera úzkostlivo očakával rozhodnutie… Keď vošlo v známosť, že autor rúhačských výrokov bol porazený, všetci začali jedným hlasom chváliť Boha a prevolávať Synode na slávu, lebo padol nepriateľ viery. Potom sme vyšli z chrámu a za svitu pochodní sme sa uberali domov. Bola noc a celé mesto sa radovalo za jasu smolníc “ (Sv. Cyril Alexandrijský, Epistolae, 24 (PG 77, 138). Tak píše sv. Cyril a nemôžem poprieť, že i napriek vzdialenosti šestnástich storočí ma onen prejav zbožnosti hlboko dojíma.

Kiež dá Boh, náš Pán, aby rovnaká viera horela i v našich srdciach a z našich pier zaznieval spev vďaky, lebo totiž tým, že Najsvätejšia Trojica vyvolila Máriu za matku Kristovu — človeka, ako sme my všetci, i každého z nás zverila pod jej ochranný plášť. Je teda Matkou Božou i Matkou našou.