Ešte raz si v Božej prítomnosti položme otázku: Pane, načo si nám dal túto moc? Prečo si do nás vložil schopnosť vyvoliť si ťa alebo ťa odmietnuť? Ty iste chceš, aby sme túto možnosť využili správne. Pane, čo chceš, aby som urobil? (Porov. Sk, 9, 6). A vypočujeme si jasnú a presnú odpoveď: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (Mt 22, 37).

Vidíte? Sloboda nadobúda svoj skutočný zmysel, iba ak slúži pravde, ktorá oslobodzuje, keď sa stravuje hľadaním nekonečnej Božej Lásky, uvoľňujúcej nás zo všetkých našich závislostí. Každým dňom viac túžim na plné hrdlo zvestovať tento nesmierny poklad kresťanstva: „účasť na slobode a sláve Božích detí!“ (Rim 8, 21).Tam smeruje dobrá vôľa, ktorá nás učí usilovať sa o „ dobro, potom, čo sme ho odlíšili od zla. “(Sv. Maxim Vyznavač, Capita de charitate, 2, 32 (PG 90, 995).

Bol by som rád, keby ste sa zamysleli nad jednou základnou vecou — a tou je zodpovednosť nášho svedomia. Nikto nemôže rozhodovať za nás: tam sa nachádza najvyšší stupeň ľudskej dôstojnosti, „ aby totiž ľudia skrze vlastné úsilie a nie skrze druhých smerovali k dobru. “ (Sv. Tomáš Akvinský, Super Epistolas S. Pauli lectura. Ad Romanos, cap. II., lect III., 217. Torino, Marrietti 1953). Mnohí z nás sme po rodičoch zdedili katolícku vieru a odkedy sme ako novorodenci prijali krst, vďaka Božej milosti sa v našej duši začal rozvíjať nadprirodzený život. Avšak v priebehu toho nášho a dokonca i v priebehu každého dňa si musíme znovu obnovovať rozhodnutie milovať Boha nadovšetko. „ Je kresťan, skutočný kresťan ten, kto sa podrobuje vláde jediného Božieho Slova, “ (Origenes, Contra Celsum, 8, 36 (PG 11, 1571) bez kladenia podmienok tejto poslušnosti, pripravený odolávať pokušeniam diabla rovnako ako Kristus: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ (Mt 4, 10).