Teraz by bolo vhodné pripomenúť si jednu príhodu, ktorá nám ukazuje nádherný apoštolský zápal prvých kresťanov. Ešte neuplynulo ani štvrťstoročie odo dňa, keď Ježiš vystúpil na nebesia, a v mnohých mestách a osadách sa už hlásala jeho sláva. Do Efezu prichádza Žid menom Apollo, muž výrečný a zbehlý v Písmach. Bol poučený o Pánovej ceste a so zápalom ducha hovoril a správne učil o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst (Sk 18, 24—25).

Do mysle tohto človeka už preniklo Kristovo svetlo, počul o ňom, hlásal o ňom ostatným ľuďom. No ešte mu chýbalo prejsť kus cesty, ešte sa potreboval dozvedieť viac, získať plnosť viery a opravdivo milovať Pána. Jeho reč počúvajú manželia Priscila a Aquila, obaja kresťania, a neostávajú ľahostajní a nečinní. Ani ich nenapadne myslieť si: Tento toho vie dosť, nikto nám nevraví, že ho máme poučiť. No pretože mali pravého apoštolského ducha, prišli k Apollovi, vzali ho k sebe a dôkladnejšie mu vysvetlili Božiu cestu (Sk 18, 26).