Apoštolát v každodennom živote

Pozrime sa teraz na iný rybolov, po utrpení a smrti Ježiša Krista. Peter Učiteľa trikrát zaprel a s pokorou i bolesťou to oplakal; zakikiríkanie kohúta mu pripomenulo Pánove varovania a on z hĺbky duše prosil o odpustenie. A zatiaľ čo kajúcne čaká na prisľúbené vzkriesenie, i naďalej vykonáva svoju prácu a chodí loviť ryby. „ Čo sa týka oného lovenia rýb, často dostávame otázku, prečo sa Peter a Zebedejovi synovia vrátili k zamestnaniu, ktoré vykonávali predtým, než ich Pán povolal. Boli skutočnými rybármi, keď im Ježiš povedal: Poďte za mnou a ja z vás urobím rybárov ľudí. A tým, čo sa divia, že sa takto zachovali, je treba odpovedať, že nikto apoštolom ich prácu nezakázal, veď išlo o počestné a riadne zamestnanie “ (Sv. Augustín, In Ioannis Evangelium tractatus, 122, 2 (PL 35, 1959).

Apoštolát, túžba, ktorá stravuje bežného kresťana, nie je niečo odlišné od každodennej práce: miesi sa do nej a ona sa tak stáva príležitosťou k osobnému stretávaniu sa s Kristom. Keď sa v práci namáhame bok po boku so svojimi spolupracovníkmi, so svojimi priateľmi a príbuznými, môžeme im tak pomáhať dôjsť až ku Kristovi, ktorý nás čaká na brehu jazera. No skôr, ako apoštolom, je treba byť rybárom. A potom, čo apoštolom, opäť rybárom. Rovnaké povolanie predtým i potom.