Poďme s Kristom na tento božský lov. Ježiš stojí pri Genezaretskom jazere a ľudia sa na neho tlačia, lebo chcú počuť Božie slovo (Lk 5, 1). Rovnako ako dnes. Nevidíte to snáď? Túžia počuť Božie posolstvo, hoci predstierajú opak. Možno niektorí už na Kristovo učenie zabudli, iní — bez vlastnej viny — ho nikdy nepoznali a náboženstvo považujú za čosi zvláštne. Môžeme si však byť istí, že jedného dňa príde moment, keď už človek nebude vládať ďalej, keď mu už nebudú stačiť obvyklé vysvetlenia a neuspokoja ho klamstvá falošných prorokov. A hoci si to títo ľudia neuvedomujú, pociťujú túžbu utíšiť svoj nepokoj Pánovým učením.

Nechajme rozprávať sv. Lukáša: „Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trochu odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy“ (Lk 5, 2—3). Keď skončil s vyučovaním, prikázal Petrovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (Lk 5, 4). Kristus je majiteľom loďky, On je ten, čo pripravuje lov: preto prišiel na svet, aby jeho bratia našli cestu slávy a lásky k Otcovi. Kresťanský apoštolát sme si nevymysleli my. My ľudia mu svojou neobratnosťou a nedostatkom viery jedine prekážame.