Domnievaš sa, že máš mnoho hriechov, že ťa Pán nebude môcť vyslyšať? Nie je to tak, pretože on je nanajvýš milosrdný. Pokiaľ si aj napriek tomuto uisteniu uvedomuješ svoju hriešnosť, zachovaj sa ako colník (Porov. Lk 18, 13): Pane, tu som, ty ma súď! Všimnite si, čo rozpráva sv. Matúš, keď k Ježišovi prinesú ochrnutého človeka. Chorý nevraví nič, len je tam, v Božej prítomnosti. Ježiš, dojatý ľútosťou človeka, ktorý vie, že si nič nezaslúži, ihneď koná — milosrdne ako vždy: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mt 9, 2).

Dám ti radu: snaž sa vo svojej modlitbe zamiešať do evanjeliových scén ako jedna postava navyše. Najprv si predstav výjav alebo tajomstvo ruženca, ktoré ti pomôžu, aby si sa sústredil a rozjímal. Potom zapojíš rozum a budeš uvažovať o príslušnom ryse Majstrovho života: o jeho nežnom srdci, o jeho pokore, o jeho čistote, o jeho plnení Otcovej vôle. Napokon mu porozprávaj, ako je to v týchto veciach s tebou, čo sa ti obvykle stáva, čo sa s tebou deje práve teraz. Dávaj pritom dobrý pozor, pretože Pán ti možno bude chcieť niečo naznačiť: hlboko v srdci pocítiš vnútornú inšpiráciu, uvedomíš si isté veci a možno začuješ aj jeho jemnú výčitku.