Jedna osoba navyše

Keď som počas svojich tridsiatich rokov kňazstva neochvejne trval na nutnosti modlitby, na tom, že život je možné premeniť na neustálu modlitbu, niektorí sa ma pýtali: je to ale možné robiť vždy? Áno, je to možné. Spojenie s naším Pánom nás neodlučuje od sveta, nepremieňa nás na akési zvláštne bytosti vzdialené tomu, čo sa okolo nás deje.

Ak nás Boh stvoril, ak nás vykúpil, ak nás miluje až tak, že za nás obetoval svojho Jednorodeného syna (Porov. Jn 3, 16), ak nás očakáva — deň čo deň — tak ako otec z podobenstva čakal na svojho márnotratného syna (Porov. Lk 15, 11—32), ako by si neželal, aby sme sa k nemu nesprávali s láskou? Naopak, zvláštne by bolo s Bohom nehovoriť, odlúčiť sa od neho, zabúdať na neho a zaoberať sa činnosťami, ktoré sú na hony vzdialené od onoho neustáleho toku milosti.