24

Zvoliť si život

S vďačnosťou, pretože si uvedomujeme šťastie, ku ktorému sme boli povolaní, prijímame skutočnosť, že všetky stvorenia boli vytvorené z ničoho Bohom a pre Boha: ako rozumné, čiže ľudia, hoci tak často tento rozum strácame; a ako nerozumné, ktoré sa pohybujú po povrchu zeme, sídlia v jeho hlbinách, či brázdia modrú šíravu neba; niektoré dokonca hľadia priamo k slnku. No vo všetkej tej nádhernej rôznorodosti iba my, ľudia — nechcem tu hovoriť o anjeloch — sa môžeme spojiť so Stvoriteľom, pretože máme slobodu: môžeme Pánovi vzdávať, ale mu aj upierať slávu, ktorá mu ako Tvorcovi všetkého, čo existuje, patrí.

Práve v tejto možnosti tkvie istá nevyjasnenosť, šerosvit ľudskej slobody. Pán, pretože nás vrúcne miluje, nás pozýva a povzbudzuje k tomu, aby sme si vybrali dobro: „Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť… vyvoľ si život, aby si zostal nažive.“ (Dt 30, 15—16. 19).

Zamysli sa teraz — aj ja si chcem spytovať svedomie — či zotrvávaš, pevne a nemenne, pri tvojej voľbe Života. Či na láskavý Boží hlas, ktorý ťa povzbudzuje ku svätosti, odpovedáš slobodným áno. Obráťme svoj pohľad späť na nášho Ježiša, a pozrime sa na to, ako kázal ľuďom po palestínskych mestách a dedinách. Nechce sa vnucovať. „Ak chceš byť dokonalý…“ (Mt 19, 21)vraví bohatému mladíkovi. On odmietol túto jemne vyslovenú radu a ako sa píše v Evanjeliu, abiit tristis (Mt 19, 22), odišiel smutný. Preto ho niekedy nazývam smutným vtáčikom: stratil radosť, lebo odmietol odovzdať svoju slobodu Bohu.

Tento bod v inom jazyku