Prejavy lásky

S obľubou citujem niekoľko slov, ktoré nám Duch Svätý oznamuje ústami proroka Izaiáša: discite benefacere (Iz 1, 17), učte sa robiť dobro. Zvyknem túto radu aplikovať na rôzne aspekty nášho vnútorného boja, pretože nikdy sa nebude dať povedať, že by bol kresťanský život už dokonalý; rast v cnostiach je totiž dôsledkom až svedomitého a každodenného úsilia.

Nech už v spoločnosti vykonávame akúkoľvek úlohu, ako sa to naučíme? Po prvé, premyslíme si cieľ, ktorý by sme radi dosiahli a prostriedky na to potrebné. Potom budeme tieto prostriedky používať, raz, dvakrát… až kým si nevytvoríme zakorenený a pevný návyk. Vo chvíli, keď sa niečo naučíme, objavíme i ďalšie veci, ktoré sme dosiaľ nepoznali a ktoré sa stanú podnetom v tomto úsilí pokračovať aj naďalej, bez toho, aby sme niekedy povedali, že už stačí.

Láska k blížnemu je prejavom lásky k Bohu. Ak sa teda budeme usilovať o zdokonaľovanie tejto cnosti, nemôžeme si stanoviť žiadnu hranicu; keď ide o Pána, jedinou mierou je milovať bez miery. Pretože sa mu nikdy nebudeme môcť dostatočne odvďačiť za to, čo pre nás urobil, a pretože Božia láska k ľuďom sa prejavuje práve takto: bez miery, bez vypočítavosti, bez hraníc.

Všetkým, ktorí sme ochotní počúvať a otvoriť mu svoje srdce, Ježiš Kristus dáva vo svojej reči na vrchu božské prikázanie lásky. Keď končí, zhrňuje: „Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 35—36).

Milosrdenstvo sa nezastavuje pri obyčajnom súcitnom postoji: milosrdenstvo je prebytkom lásky, ktorá so sebou zároveň prináša aj prebytok spravodlivosti. Milosrdenstvo znamená mať citlivé srdce — ľudsky i nadprirodzene — preniknuté pevnou, obetavou a veľkorysou láskou. Sv. Pavol vo svojom hymne hovorí o láske takto: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží“ (1 Kor 13, 4—7).