Áno, moja radosť bola obrovská aj preto, lebo sa znovu potvrdzoval apoštolát tak milovaný v Opus Dei, apoštolát ad fidem, ktorý neodmieta žiadneho človeka a ktorý pripúšťa, aby i nekresťania, ateisti a pohania mali v najväčšej možnej miere úžitok na duchovných dobrách našej Asociácie.* To má svoju dlhú históriu utrpenia a vernosti, o ktorej som sa už zmieňoval pri inej príležitosti. Preto znovu nebojácne opakujem, že za falošnú a pokryteckú považujem horlivosť toho, kto sa správa dobre k tým, čo sú ďaleko a pritom znevažuje a šliape po tých, čo s nami zdieľajú tú istú vieru. Takisto ti nebudem veriť, že sa skutočne zaujímaš o toho najposlednejšieho chudáka na ulici, keď šikanuješ tých, ktorí s tebou žijú v jednom dome, ak si ľahostajný k ich radostiam, smútkom a trápeniam, ak sa neusiluješ chápať ich chyby a prejsť ich mlčaním vždy, keď nie sú urážkou Boha.