Potom, keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: „Ako to, že figovník tak naraz vyschol?“ (Mt 21, 20). Oných prvých dvanásť mužov, ktorí boli prítomní pri toľkých Kristových zázrakoch, sa opäť čuduje; ich viera ešte nehorela. Preto Pán hovorí: „Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: ,Zdvihni sa a hoď sa do mora‘, stane sa to“ (Mt 21, 21). Ježiš Kristus kladie nasledujúcu podmienku: aby sme žili z viery, lebo potom budeme schopní aj hory prenášať. A je toľko vecí, ktoré treba preniesť… vo svete, ale najskôr v našom srdci. Toľko prekážok milosti! Tak teda majte vieru, vieru so skutkami, vieru s obeťou, vieru s pokorou. Lebo viera nás premení na všemocných: „A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe“ (Mt 21, 22).

Človek, ktorý má vieru, dokáže správne posúdiť záležitosti tohto sveta, vie, že všetko tu na zemi je, slovami sv. Terézie, zlá noc v zlom hostinci (Porov. Sv. Terézia z Ávily, Camino de perfección, 40, 9 (70, 4). Je neustále presvedčený, že náš pozemský život je čas práce a zápasov, čas očisťovania, aby sme tak splatili dlh Božej spravodlivosti za svoje hriechy. Vie aj, že pozemské dobrá sú iba prostriedky a používa ich veľkoryso, ba dokonca hrdinsky.