201

Kontemplácia v každodennom živote

Vráťme sa k Evanjeliu a zastavme sa pri tom, o čom píše sv. Matúš v 21. kapitole. Rozpráva, že Ježiš, keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. Pri ceste videl figovník, išiel k nemu (Mt 21, 18—19). Aká radosť, Pane, vidieť ťa hladného a vidieť ťa i smädného, ako pri studni v Sychare! (Porov. Jn 4, 7). Dívam sa na teba ako na perfectus Deo, perfectus homo (Vyznanie viery Quicumque), pravého Boha, ale i pravého človeka, s rovnakým telom, aké mám ja. „Zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu“ (Flp 2, 7), aby som nikdy nepochyboval, že ma chápe a že ma miluje.

Pocítil hlad. Keď budeme cítiť únavu — v práci, pri štúdiu, v apoštoláte — keď sa nám na obzore zjavia tmavé mračná, vtedy obráťme svoj zrak na Krista: na Krista láskavého, na Krista unaveného, na Krista hladného a smädného. Ako sa nám len dávaš pochopiť! Ako sa nám len dávaš milovať! Ukazuješ sa nám, ako by sme to boli my sami, vo všetkom okrem hriechu; aby sme cítili, že s tebou môžeme zvíťaziť nad svojimi zlými sklonmi, nad svojimi hriechmi. Potom nám už nevadí ani únava, ani hlad, ani smäd, ani slzy… . Aj Kristus býval unavený, mával hlad, bol smädný, plakal. To, čo je dôležité, je boj, úsilie — láskyplný zápas, veď Pán je predsa neustále po našom boku — aby plnil Vôľu Otca, ktorý je na nebesiach (Porov. Jn 4, 34).

Témy
Tento bod v inom jazyku