Dať celé svoje srdce Pánovi

Musím vám pripomenúť, že keď si nebudete plniť svoje kresťanské povinnosti, šťastie nenájdete. Keby ste ich zanedbali, mali by ste kruté výčitky svedomia a boli by ste nešťastní. Aj tie najobyčajnejšie veci, ktoré prinášajú trochu šťastia a ktoré sú dovolené, môžu zhorknúť ako žlč, môžu sa stať kyslými ako ocot a odpornými ako blen.

Každý z vás, ja takisto, by sme sa mali zveriť Ježišovi: Pane, predsavzal som si bojovať a viem, že ty bitky neprehrávaš; chápem, že ak ju ja niekedy prehrám, bude to preto, lebo som sa od teba vzdialil! Vezmi ma za ruku a nedôveruj mi, nepúšťaj ma, drž ma pevne!

Možno si pomyslíte: ale otče, veď ja som taký šťastný! Predsa milujem Ježiša Krista! Áno, aj keď som z hliny, túžim s pomocou Božou a s pomocou jeho Najsvätejšej Matky dosiahnuť svätosť! Nepochybujem o tom, iba ti preventívne radím, čo máš robiť, ak by sa vyskytla nejaká ťažkosť.

A zase musím opakovať, že život každého kresťana, tvoj i môj, by mal byť životom lásky. Naše srdce sa narodilo pre lásku. A ak tento rýdzi, čistý a vznešený cit nedostane, mstí sa a zaplaví sa špinou. Pravá Božia láska — a preto i čistota života — má rovnako ďaleko k zmyselnosti ako k bezcitnosti; a k akémukoľvek sentimentalizmu rovnako ďaleko ako k necitlivosti alebo tvrdosti srdca.

Nemať srdce je veľké nešťastie. Tí, čo sa nikdy nenaučili opravdivo milovať, sú skutoční úbožiaci. My kresťania sme zamilovaní do Lásky: Pán nechce, aby sme boli suchí a strnulí ako nejaká neživá hmota. Chce, aby sme boli preniknutí jeho láskou! Ten, čo sa pre lásku k Bohu zriekne ľudskej lásky, nie je nijaký starý mládenec, nie je ako tí smutní, nešťastní a skleslí ľudia, ktorí pohrdli šancou veľkoryso a čisto milovať.