“Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie... aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte, nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha” (1 Sol 4, 3—5). Patríme úplne Bohu, telom aj dušou, mäsom a krvou, zmyslami i schopnosťami. Vzývajme ho preto s dôverou: Ježišu, chráň naše srdce! Nech je veľké, silné a nežné, citlivé a jemné, prekypujúce láskou, pre Teba a pre službu všetkým dušiam.

Naše telo je sväté, je to chrám Boží, vraví sv. Pavol. Toto apoštolovo zvolanie mi pripomína všeobecnú výzvu k svätosti, s ktorou sa Pán obracia na ľudí: estote vos perfecti sicut et Pater vester caelestis perfectus est — vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec (Mt 5, 48). Všetkých, všetkých bez akýchkoľvek rozdielov Pán žiada, aby odpovedali na jeho milosť; od každého jedného v súlade s našou osobnou situáciou vyžaduje cnosti vlastné každému Božiemu dieťaťu.

Preto, keď vám teraz pripomínam, že kresťan má zachovávať dokonalú čistotu, obraciam sa na všetkých: na slobodných, ktorí by mali žiť v úplnej zdržanlivosti; a na tých, čo žijú v manželstve a v čistote plnia povinnosti svojho stavu.

Ak budeme mať Božieho ducha, čistota pre nás nebude žiadnym ťaživým a pokorujúcim bremenom. Naopak, je radostným potvrdením toho, že láska, sebaovládanie a premáhanie sa nepochádzajú z tela ani z pudov, ale že vychádzajú z vôle, zvlášť ak je táto vôľa v zhode s vôľou Pána. Aby sme žili čisto, a nie iba zdržanlivo a počestne, musíme vášne podriadiť rozumu, avšak z vyššej pohnútky, z lásky.

Túto cnosť často prirovnávam ku krídlam, ktoré nám umožňujú prinášať Božie prikázania a učenie do každého prostredia na tejto zemi bez obáv, že sa nejako pošpiníme. Krídla — aj u vznešených vtákov, ktoré vzlietnu až nad oblaky — sú ťažké, veľmi ťažké. No bez nich by sa nedalo lietať. Pamätajte si to dobre a rozhodnite sa byť pevnými, až na vás doľahne pokušenie, šepkajúce, že čistota je neznesiteľným bremenom. Hlavu hore! Smerujte hore, až k slnku, prenasledujúc Lásku.