Je možné — spytuj si svedomie do hĺbky — že ani my si nezaslúžime chválu, akú vyslovil tento dedinský farár svojej mulici. Tak mnoho sme pracovali, toľko zodpovedných miest sme zastávali, mali sme úspech v tej či onej činnosti… no pred Bohom, nevieš azda o niečom, čo by si mal ľutovať? Naozaj si sa snažil slúžiť Bohu a svojim bratom, alebo si len podporoval svoj egoizmus, osobnú slávu, ambície a šlo ti iba o svetský a trápne prchavý úspech?

Ak si príliš nedávam servítku pred ústa, je to len preto, lebo si chcem opäť vzbudiť úprimnú ľútosť a bol by som rád, keby i každý z vás prosil o odpustenie. Keď hľadíme na toľké naše omyly, slabosti a zbabelosť — každý na tie svoje — zo srdca opakujme Pánovi Petrove skrúšené vyznanie: Domine, tu omnia nosti, tu scis quia amo te! (Jn 21, 17) Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem aj napriek svojim pokleskom! A ja sa odvažujem dodať: Ty vieš, že ťa milujem práve pre svoje poklesky, pretože ma vedú k tomu, aby som sa o teba oprel, pretože ty si moja záštita: quia Tu es, Deus, fortitudo mea (Ž 42, 2). A v tejto chvíli začnime odznova.