Rozvážnosť, nevyhnutná cnosť

V úryvku z evanjelia sv. Matúša z dnešnej Svätej omše čítame: tunc abeuntes pharisaei, consilium inierunt ut caperent eum in sermone (Mt 22, 15); farizeji odišli a radili sa, ako by Ježiša podchytili v reči. Nezabúdajte, že také pokrytecké počínanie je bežnou taktikou aj v dnešnej dobe. Myslím, že burinu farizejstva sa nikdy nepodarí vo svete vykynožiť, vždy sa totiž množí priam zázračne. Pán azda dopúšťa, aby rástla preto, aby tak nás, jeho deti, spravil rozvážnejšími, pretože cnosť rozvahy je nevyhnutná pre každého. Pre každého, kto má vysloviť svoj úsudok, pre každého, kto má posilňovať, opravovať, zapaľovať a povzbudzovať druhých. A práve to by mal robiť kresťan v kruhu svojich blížnych a ako apoštol pritom využívať podmienky svojej bežnej práce.

Pozdvihnem v tomto okamihu svoje srdce k Bohu a prostredníctvom príhovoru Najsvätejšej Panny — ktorá je súčasťou Cirkvi, no zároveň nad ňou: medzi Kristom a Cirkvou, aby ju chránila, aby kraľovala, aby bola Matkou všetkých ľudí tak, ako je aj Matkou Ježiša, nášho Pána — ho prosím, aby nám všetkým udelil rozvahu; osobitne však tým, ktorí chcú v spoločnosti pracovať pre Boha: vskutku sa nám zíde naučiť sa byť rozvážnymi.