Zbožnosť, jemnocit Božích detí

Zbožnosť, vychádzajúca z Božieho detstva, je hlboký postoj duše zasahujúci celý život človeka: je prítomná vo všetkých myšlienkach, vo všetkých túžbach, vo všetkých citoch. Všimli ste si, ako deti v rodine podvedome napodobňujú svojich rodičov? Že opakujú ich gestá, návyky a mnoho iných detailov spôsobu správania sa?

To isté sa deje i so správaním dobrého Božieho dieťaťa: tiež dosiahne, bez toho žeby vedelo ako, to úžasné „byť rovným Bohu,“ ktoré nám potom pomáha vidieť všetky udalosti z nadprirodzeného pohľadu viery. Človek miluje všetkých ľudí tak, ako ich miluje náš nebeský Otec a — čo je najdôležitejšie — dostávame nový elán v našom každodennom úsilí priblížiť sa Pánovi. Nezáleží na slabostiach, pretože láskyplné ruky nášho Otca sú pripravené neustále nás znovu zdvíhať.

Určite ste si všimli, že je veľký rozdiel medzi tým, keď spadne malé dieťa a keď spadne dospelý človek. Pre deti pád väčšinou nič neznamená, potkýnajú sa predsa tak často! Keď sa objaví pár slzičiek, otec dieťaťu vysvetlí: muži predsa neplačú. A tak je celá vec vybavená, dieťa sa snaží svojho otca potešiť.

Pozrime sa však, čo sa stane, keď rovnováhu stratí dospelý človek a natiahne sa doluznačky na zemi. Keby nám ho nebolo ľúto, vzbudil by veselosť, smiech. Pád však môže mať aj ťažké následky a v prípade starého človeka môže privodiť i nevyliečiteľnú zlomeninu. V duchovnom živote by sme všetci mali byť quasi modo geniti infantes, ako tie úplne malé deti, ktoré sú ako z gumy, a ktoré dokonca i v páde nachádzajú potešenie, pretože okamžite vstanú a pobehujú ďalej; a pretože im nechýba, keď je to potrebné, rodičovská útecha.

Ak sa budeme snažiť správať ako ony, potom všetky zakopnutia a neúspechy v duchovnom živote — sú koniec koncov nevyhnutné — nikdy nevyústia v zatrpknutosť. Budeme na ne reagovať s bolesťou, nie však malomyseľne; ale naopak, s úsmevom, ktorý ako čistá voda pramení z radosti nad tým, že sme deťmi onej Lásky, veľkoleposti, nekonečnej múdrosti a milosrdenstva, ktorými je náš Otec. Za tie roky, čo slúžim Pánovi, som sa naučil byť malým Božím dieťaťom. A aj od vás žiadam, aby ste boli quasi modo geniti infantes, deti, túžiace po Božom slove, po Božom chlebe, po Božom pokrme, po Božej sile; aby sme sa mohli správať ako dospelí kresťania.