Ako tlkot srdca

Viem, že zatiaľ čo hovorím, vy sa v Božej prítomnosti snažíte spytovať svoje konanie. Nie je pravda, že väčšina mrzutostí a nedostatku pokoja, ktoré trápia tvoju dušu, je následkom toho, že si neodpovedal na Božie výzvy, alebo že si dokonca šiel cestou pokrytcov, pretože si hľadal iba sám seba? So žalostným úmyslom udržať pred blížnymi klamné zdanie kresťanského postoja a vo vnútri odmietať prijať odriekanie, ovládať svoje pokrivené vášne a obetavo a bez podmienok sa vydať ako Ježiš Kristus.

V tejto chvíli modlitby pred Svätostánkom nemôžete iba pasívne počúvať slová kňaza, ktorý ako keby zhmotňoval osobnú modlitbu každého z vás. Ponúknem ti niekoľko zamyslení a naznačím zopár bodov, aby si si ich ty sám aktívne vzal za svoje, v tichosti nad nimi uvažoval a premenil ich tak na intímny rozhovor medzi tebou a Bohom, ktorý potom aplikuješ na tvoju terajšiu situáciu. So svetlom, ktoré ti Boh dá, budeš vedieť rozlíšiť, čo je na tvojom konaní správne, od toho, čo ide zlou cestou, aby si to s pomocou Božou mohol napraviť.

Poďakuj sa Pánovi za všetky dobré veci, ktoré si nezištne vykonal, pretože môžeš spolu so žalmistom zaspievať: „… vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil“ (Ž 39, 3). Popros ho tiež o odpustenie za tvoje zanedbania alebo šliapnutia vedľa, keď si sa vydal do smutného bludiska pretvárky, keď si tvrdil, že si praješ slávu Božiu a dobro blížneho, no v skutočnosti si uctieval iba sám seba… Buď odvážny, buď veľkorysý a povedz, že nie: že už nechceš viac klamať ani Pána, ani ľudí.