129

Ježiš vydal sám seba z lásky ako zápalnú obeť. A ty, Kristov učeník, milovaný Boží syn, ty, ktorý si bol vykúpený cenou kríža, ty by si tiež mal byť ochotný zaprieť sám seba. A preto nech sú naše životné podmienky akékoľvek, naše konanie by nemalo byť sebecké, malomeštiacke, márnotratné… — odpusť mi moju úprimnosť — hlúpe! „ Ak túžiš po ľudskom uznaní a úzkostlivo dychtíš po tom, aby si bol chválený a ctený a nehľadáš viac ako len príjemný život, zišiel si z cesty… Do mesta Svätých je dovolené vojsť, odpočívať v ňom a vládnuť spolu s Kráľom na veky vekov iba tým, čo kráčajú nepohodlnou, tesnou a úzkou cestou súžení “ (Pseudo—Makarius, Homiliae, 12, 5 (PG 34, 559).

Je potrebné, aby si na seba dobrovoľne vzal kríž. Ak nie, ústami síce budeš tvrdiť, že napodobňuješ Krista, no tvoje skutky ťa usvedčia; tak sa ti nikdy nepodarí dôverne poznať Pána, ani ho nebudeš naozajstne milovať. Je naliehavo potrebné, aby sme si my kresťania túto skutočnosť dobre uvedomili: nenasledujeme Pána zblízka, ak sa nedokážeme dobrovoľne zriecť toľkých vecí, po ktorých túžime iba z rozmaru, márnivosti, pre potešenie alebo zo zištnosti… Ani jeden deň by nemal uplynúť bez toho, žeby si ho nedochutil korením milosti a soľou umŕtvovania. A zavrhni myšlienku, že si odsúdený na to byť nešťastným. Úbohé bude tvoje šťastie, ak sa nenaučíš premáhať sám seba, ak sa necháš ničiť a ovládať svojimi vášňami a chvíľkovými rozmarmi namiesto toho, že na seba odvážne vezmeš svoj kríž.

Tento bod v inom jazyku