Keď uvažujeme nad naším vzorom Ježišom Kristom, potom odpútanosť, o ktorej kážem, je sebaovládanie, a nie nejaká nariekavá a krikľavá chudoba, maskovaná lenivosť, či nedbalosť. Mal by si chodiť oblečený tak, ako je zvykom v tvojom postavení, prostredí, rodine, práci… ako tvoji kolegovia, lenže pre Boha, a snažiť sa tak vytvárať pravdivú a príťažlivú predstavu zdravého kresťanského života. To všetko prirodzene, bez výstredností. Ubezpečujem vás, že lepšie je radšej viac ako menej. Ako si vlastne predstavuješ, že vyzeral náš Pán? Myslel si niekedy na to, s akou dôstojnosťou asi nosil ono nezošívané rúcho, ktoré pravdepodobne utkali ruky jeho matky Márie? Nespomínaš si, ako sa v Šimonovom dome sťažoval, že mu neponúkli ani vodu na umytie predtým, ako sa posadil k stolu? (Porov. Lk 7, 36—50). Iste on sám zaviedol reč na túto nezdvorilosť, aby príbehom zdôraznil, že láska sa prejavuje v maličkostiach, a takisto sa snažil dať jasne najavo, že máme rešpektovať spoločenské zvyky prostredia, v ktorom žijeme. Preto sa budeme všetci, vy aj ja, usilovať o to, aby sme sa vedeli odpútať od pozemských statkov a blahobytu, avšak nie nevhodne a s výstrelkami.

Prejavom skutočnosti, že sa považujeme za pánov tvorstva a verných Božích služobníkov, je pre mňa starostlivosť o všetko, čo používame, aby sa to uchovalo v dobrom stave, aby to vydržalo, žiarilo, čo najdlhšie slúžilo svojmu účelu, aby sa to nepokazilo. V centrách Opus Dei nájdete jednoduchú, útulnú a predovšetkým čistú výzdobu; lebo niečo iné je skromný dom a niečo iné zlý vkus alebo špina. Samozrejme, že i ty budeš podľa svojich možností a v súlade s tvojimi spoločenskými a rodinnými povinnosťami vlastniť cenné veci a budeš sa o ne patrične starať, no v duchu umŕtvovania a odpútanosti.