Nenavádzam ťa však, aby si zanedbával plnenie svojich povinností, alebo sa nedožadoval svojich práv. Naopak, pre každého jedného z vás by sa ústup na tomto fronte rovnal zbabelej dezercii z boja o svätosť, ku ktorej nás Boh povoláva. Preto by si sa mal — s čistým svedomím — a osobitne vo svojej práci usilovať, aby ani tebe a ani tvojim blízkym nechýbalo nič potrebné na dôstojný kresťanský život. A ak niekedy na vlastnej koži zakúšaš ťarchu chudoby, neupadaj do smútku ani do vzdoru, ale — znovu to opakujem — snaž sa nasadiť všetky čestné prostriedky na to, aby si danú situáciu prekonal, pretože konať ináč by znamenalo pokúšať Boha. A zatiaľ čo bojuješ, spomeň si na to, že — omnia in bonum! — že všetko, aj nedostatok i chudoba, napomáhajú dobro tých, čo milujú Boha (Porov. Rim 8, 28) a zvykni si už odteraz s radosťou čeliť drobným obmedzeniam, nepohodliu, zime, teplu, strate niečoho, čo považuješ za neodmysliteľné, tomu, že nemôžeš odpočívať, ako by si chcel a kedy by si chcel, hladu, samote, nevďaku, neporozumeniu, potupe… .