Ak sa v každom okamihu chcete správať ako páni sami seba, tak vám poradím vynaložiť veľké úsilie na to, aby ste sa bez strachu a bez obáv od všetkého oslobodili. A potom, pri plnení svojich osobných, rodinných a iných povinností zdravo využívajte všetky čestné pozemské prostriedky, mysliac pritom na službu Bohu, Cirkvi, vašim blízkym, svojmu povolaniu, svojej krajine, celému ľudstvu. Majte na mysli, že to dôležité nie je niečo mať alebo nemať, ale žiť v súlade s pravdou, ktorú hlása naša kresťanská viera: stvorené veci sú iba prostriedky. Odvrhnite preto krivé zrkadlo, v ktorom sa javia ako čosi konečné: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6, 19—21).

Keď niekto stavia svoje šťastie iba na veciach tohto sveta — v tomto ohľade som bol svedkom skutočných tragédií — narúša tým ich rozumné užívanie a ničí poriadok múdro zriadený Stvoriteľom. Ľudské srdce je potom smutné a nespokojné, človek sa vydáva na cestu večného rozčarovania a napokon skončí ako otrok už tu na zemi; je obeťou práve toho majetku, ktorý si nezmerným úsilím a odriekaním nahromadil. No hlavne vám radím nikdy nezabúdať na to, že Boh sa už nevojde a neprebýva v srdci pošpinenom bezuzdnou, hrubou a prázdnou láskou. „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“ (Mt 6, 24). „ Zakotvime teda svoje srdce v láske, ktorá je schopná urobiť nás šťastnými… Túžme po poklade v nebi “ (Sv. Ján Zlatoústy, In Matthaeum homiliae, 63, 3 (PG 58, 607).