Nikdy si sa s posvätnou zvedavosťou nepýtal, akým spôsobom Ježiš Kristus tak nesmierne miloval? A opäť je to sv. Pavol, ktorý nám odpovedá: „…On, hoci má božskú prirodzenosť, (…) zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka“ (Flp 2, 6—7). Deti moje, staňte s úžasom a vďačnosťou pred týmto tajomstvom a poučte sa: všetka moc, všetok majestát, všetka nádhera a nekonečná harmónia Boha, jeho veľké a nezmerné bohatstvá, on — Boh sám — sa ukryl do Kristovho Najsvätejšieho Človečenstva, aby nám slúžil. Všemohúci sa rozhodol načas skryť svoju slávu, aby uľahčil vykupiteľské stretnutie so svojimi stvoreniami.

„Boha, píše evanjelista Ján, nikto nikdy nevidel.Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1, 18) a objavil sa pred užasnutými zrakmi ľudí: najprv ako novonarodené dieťa v Betleheme, potom ako obyčajné dieťa, rovnaké ako tie ostatné, neskôr v chráme ako rozumný a bystrý mladík, no a nakoniec v láskavej a príťažlivej postave Učiteľa, ktorý uchvátil srdcia zástupov a ony ho s nadšením nasledovali.