Pripomínam vám, že keď budete úprimní, keď sa budete správať podľa toho akí ste, keď budete “rovní Bohu” a základom všetkého bude pokora a nie pýcha, vy aj ja budeme bezpeční v akomkoľvek prostredí, vždy zvíťazíme a víťazmi sa budeme môcť i nazývať. Budú to dôverné víťazstvá Božej lásky, ktoré prinášajú pokoj, duševné šťastie, pochopenie.

Pokora nás dovedie k tomu, že vykonáme veľké veci, no iba pod podmienkou, že nestratíme zo zreteľa svoju malosť a každým dňom bude rásť naše presvedčenie o vlastnej biede. “ Prijmi bez váhania, že si služobníkom, ktorý má vykonať veľký počet služieb. Nechvastaj sa, že si nazývaný Božím synom — buďme si vedomí milosti, no nezabúdajme na vlastnú prirodzenosť — nebuď domýšľavý, ak si dobre slúžil, pretože si iba splnil tvoju povinnosť. Slnko plní svoju úlohu, aj mesiac poslúcha, anjeli plnia svoje poslanie. Nástroj vyvolený Pánom pre pohanov hovorí: nezaslúžim si byť nazývaný Apoštolom, pretože som prenasledoval Božiu Cirkev (1 Kor 15, 9)... Ani my by sme sa nemali sami chváliť ” (Sv. Ambróz, Expositio Evangelii secundum Lucam, 8, 32 (PL 15, 1774): za vlastné, vždy len nepatrné zásluhy.