Osol namiesto trónu

Vráťme sa opäť k Evanjeliu a zamyslime sa nad naším vzorom, Ježišom Kristom.

Jakub a Ján požiadali prostredníctvom svojej matky Ježiša, aby ich posadil jedného po svojej ľavici a druhého po pravici. Ostatní učeníci sa preto na nich namrzeli a náš Pán, čo im on na to odpovedá? „… kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10, 43—45).

Pri inej príležitosti, na ceste do Kafarnauma, kráčal Ježiš — ako inokedy — vpredu. „A keď bol v dome, opýtal sa ich: ‚O čom ste sa zhovárali cestou?‘ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: ‚Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.‘ Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: ‚Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal‘“ (Mk 9, 33—37).

Nenabáda vás tento Ježišov prístup k väčšej láske k nemu? Učí ich, a aby porozumeli, dáva im živý príklad. Zavolá si dieťa, jedno z tých, ktoré tam pravdepodobne pobiehali po dome, a objíme ho. Aké výrečné je mlčanie nášho Pána! Veď už povedal všetko: on miluje tých, ktorí sú ako deti. A následne dodáva, že práve detská prostota a pokora ducha sú tým, čo umožní objať jeho i jeho Otca, ktorý je na nebesiach.