Občas mi niekto povedal nasledovné: Otče, keď sa cítim unavený a chladný; keď sa modlím alebo robím inú normu zbožnosti, cítim sa, akoby som hral komédiu… — Tomuto priateľovi — aj tebe, ak si náhodou v tej istej situácii — odpovedám: komédia? Výborne, dieťa moje! Hraj komédiu! Pán je tvojím divákom! Otec, Syn a Duch Svätý, celá Najsvätejšia Trojica sa na nás pozerá vo chvíľach, keď „hráme komédiu.“ — Aké pekné je takéto vystupovanie pred Bohom, z lásky, z túžby potešiť ho, keď sa nám nič nechce! Byť Božím trubadúrom! Aká krásna je modlitba z lásky, s obetou, bez osobného uspokojenia, len aby sme Pána potešili! — To je pravé žitie z Lásky.