Učiteľka apoštolov

Nemyslite však pritom len na seba: otvorte vaše srdcia a zahrňte do nich celé ľudstvo. Myslite predovšetkým na tých, ktorí vás obklopujú — na príbuzných, priateľov, kolegov — a hľadajte možnosti, ako by ste ich mohli priviesť k hlbšiemu priateľstvu s naším Pánom. Ak sú to ľudia priami a čestní, schopní stále viac sa približovať k Bohu, potom ich osobitne zverte do starostlivosti Najsvätejšej Matky. A proste aj za všetky neznáme duše, ktoré nepoznáte, pretože všetci ľudia sme spoločne na tej istej lodi.

Buďte lojálni, veľkorysí. Tvoríme súčasť jedného tela, Mystického Tela Kristovho, Svätej Cirkvi, do ktorej sú povolaní mnohí, ktorí úprimne hľadajú pravdu. Preto je našou vážnou povinnosťou ukazovať aj iným ľuďom kvalitu a hĺbku Kristovej lásky. Kresťan nemôže byť sebec; keby ním bol, zradil by svoje vlastné povolanie. Kristov pokoj neznamená, že sa niekto uspokojí so zachovaním si pokoja vlastnej duše — bol by to falošný pokoj — a že sa nezaujíma sa o dobro iných ľudí. Ak sme raz prijali pravý zmysel ľudského života — bol nám zjavený prostredníctvom viery —, nie je možné, aby sme si spokojne žili v presvedčení, že osobne konáme správne, ak sa pritom prakticky a konkrétne nesnažíme, aby sa aj ostatní priblížili k Bohu.

Avšak v apoštoláte existuje jedna skutočná prekážka. Je ňou falošný rešpekt, strach dotýkať sa duchovných tém, lebo predpokladáme, že takýto rozhovor sa nebude hodiť do určitého prostredia a že by sme sa ním dotkli chúlostivých miest. Ako často je tento argument len maskou vlastného sebectva! Nechceme sa predsa nikoho dotknúť, presne naopak — chceme slúžiť. A hoci by sme osobne boli nehodní, Božia milosť nás mení na nástroje, ktoré môžu byť užitočné pre druhých, oznamujúc im dobrú zvesť o tom, že Boh chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu (1 Tim 2, 4).

A akým právom sa máme takto vmiešavať do života iných? Pretože je to potrebné. Kristus sa zamiešal do nášho života a nepýtal si na to povolenie. Podobne to urobil aj so svojimi prvými učeníkmi: Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí (Mk 1, 16-17)“. Každý si zachováva svoju slobodu, aj falošnú slobodu povedať Bohu nie ako ten mládenec zaťažený bohatstvom, o ktorom nám rozpráva svätý Lukáš (Porov. Lk 18, 32). Ale náš Pán a my, poslušní jeho slovám choďte a učte (Porov. Mk 16, 15), máme právo i povinnosť hovoriť o Bohu, o tejto veľkej ľudskej téme, pretože túžba po Bohu je tou najhlbšou túžbou, aká sa rodí v ľudskom srdci.

Svätá Mária, Regina apostolorum, Kráľovná apoštolov, kráľovná všetkých tých, ktorí túžia ohlasovať lásku tvojho Syna: ty, ktorá máš toľko pochopenia pre naše úbohosti, vyprosuj nám odpustenie za náš život; za to, čo v nás mohlo byť ohňom, a bolo len popolom; za svetlo, ktoré prestalo osvecovať; za soľ, ktorá stratila chuť. Matka Božia, všemohúca orodovníčka, vypros nám okrem odpustenia aj silu, aby sme naozaj žili z nádeje a z lásky, a aby sme aj iným mohli prinášať vieru v Krista.