Zoznam bodov

Čľapkáš sa v pokušeniach, vystavuješ sa nebezpečenstvu, pohrávaš sa so zrakom i s predstavivosťou, rozprávaš o… hlúpostiach. — A potom si zhrozený, že ťa prepadajú pochybnosti, škrupule, zmätok, smútok a skleslosť. — Musíš mi dať za pravdu, že si málo dôsledný.

Po počiatočnom nadšení sa začali váhania, rozpaky, obavy. — Robí ti starosti štúdium, rodina, ekonomická otázka, no predovšetkým pomyslenie na to, že nemôžeš, že asi nie si schopný slúžiť, že ti chýba životná skúsenosť. Dám ti istý prostriedok na prekonanie týchto obáv — či už sú to diablove pokušenia alebo tvoj nedostatok veľkorysosti! —: „pohŕdaj nimi“, vyžeň si z mysle tieto spomienky. O tom už jasne kázal Učiteľ pred dvadsiatimi storočiami: „neobzeraj sa späť!“

Musíme v našich dušiach podnecovať skutočnú hrôzu z hriechu. Pane — opakuj to so skrúšeným srdcom —, nech ťa už viac neurážam! Neľakaj sa však, keď pocítiš príťaž úbohého tela a ľudských vášní: bolo by hlúpe a naivne detské, keby si sa len teraz dozvedel, že „to“ existuje. Tvoja bieda nie je prekážkou, ale podnetom, aby si sa užšie spojil s Bohom, aby si ho vytrvalo hľadal, pretože On nás očisťuje.

Keď sa predstavivosť točí okolo teba, vytvára iluzórne situácie a obrazy, ktoré obyčajne nie sú v súlade s tvojou cestou, hlúpo ťa rozptyľujú, robia ťa chladným a vzďaľujú ťa od Božej prítomnosti: — márnivosť.

Keď sa predstavivosť točí okolo ostatných, ľahko upadáš do chyby súdiť — keď to nie je tvojou úlohou —, a povrchným a málo objektívnym spôsobom vysvetľuješ ich počínanie: — opovážlivé súdy.

Keď predstavivosť krúži okolo tvojho vlastného nadania a spôsobu vyjadrovania, alebo okolo obdivu, ktorý vyvolávaš u ostatných, vystavuješ sa nebezpečenstvu, že stratíš rýdzosť úmyslu a dáš podnet pýche.

Vo všeobecnosti, pustiť predstavivosť z reťaze je strata času, no okrem toho, keď sa neovláda, otvára cestu mnohým dobrovoľným pokušeniam. — Ani jediný deň nezanedbaj vnútorné umŕtvovanie!

Nemysli si tak naivne hlúpo, že musíš zakúsiť pokušenia, aby si sa uistil, že si pevne na ceste. Bolo by to, akoby si si želal, aby ti zastavili srdce a dokázali ti tým, že chceš žiť.

Nevyjednávaj s pokušením. Dovoľ mi, aby som ti to znovu zopakoval: maj odvahu utiecť; a silu nedotýkať sa svojej slabosti skúšajúc, kam až môžeš zájsť. Prestaň, neustupuj!

Nemáš nijakú výhovorku. Je to len tvoja vina. Keď vieš — a už sa natoľko poznáš —, že po tejto ceste — pri takomto čítaní, v takejto spoločnosti, … môžeš skončiť v priepasti, prečo si ešte stále tvrdohlavo myslíš, že je to snáď skratka, ktorá urýchli tvoju formáciu a pomôže ti pri dozrievaní osobnosti? Zmeň radikálne svoj plán, hoci by ťa to malo stáť viac úsilia a menej zábavy na dosah ruky. Už je načase, aby si sa správal ako zodpovedný človek.

Pána veľmi bolí nevedomosť toľkých mužov a žien, ktorí sa neusilujú vyvarovať sa dobrovoľných ľahkých hriechov. Je to normálne — myslia si a ospravedlňujú sa —, pri takých zakopnutiach padáme predsa všetci! Dobre ma počúvaj: aj väčšina z tej zberby, čo odsúdila a zabila Krista, začala len krikom — ako ostatní! —, tiahla do Getsemanskej záhrady — s ostatnými! —,… A nakoniec, hnaní tým, čo robili „všetci“, už nedokázali alebo nechceli cúvnuť…, a ukrižovali Ježiša! — Ani dnes, po dvadsiatich storočiach, sme sa nepoučili.

Výkyvy nahor a nadol. Máš veľa, priveľa! výkyvov. Dôvod je jasný: až doteraz si viedol ľahký život a nechceš si uvedomiť, že od „želania“ k „odovzdaniu sa“ je poriadna vzdialenosť.

Pretože skôr či neskôr musíš nevyhnutne naraziť na dôkaz svojej osobnej biedy, rád by som ťa ochránil pred niekoľkými pokušeniami, ktoré sa ti diabol bude snažiť podstrčiť a ktoré musíš okamžite odmietnuť: myšlienku, že Boh na teba zabudol, že tvoje povolanie k apoštolátu je márne, alebo že ťarcha bolesti a hriechov sveta presahujú tvoje sily apoštola… — Nič z toho nie je pravda!

Ak skutočne bojuješ, potrebuješ si spytovať svedomie. Dbaj o každodenné spytovanie: skúmaj, či pociťuješ bolesť z Lásky, pretože sa nesprávaš k nášmu Pánovi tak, ako by si mal.

Rovnako ako mnohí kladú „uholné kamene“ bez toho, aby si robili starosti s tým, či sa začaté dielo dokončí, tak sa hriešnici klamú svojím „posledný raz.“