Zoznam bodov

Podnecuj vo svojej duši i vo svojom srdci — vo svojej mysli a vôli — ducha dôvery a odovzdanosti do láskavej vôle nebeského Otca… — Tam vyviera vnútorný pokoj, po ktorom túžiš.

Ako chceš mať pokoj, keď sa necháš — proti pôsobeniu milosti — vláčiť vášňami, ktoré sa ani nesnažíš ovládať? Nebo ťa chce pritiahnuť nahor, ale ty — áno ty, nehľadaj výhovorky! — ťaháš nadol. A takýmto spôsosbom sa vnútorne trháš na kusy.

Tak pokoj, ako aj vojna sú v nás. Nemôžeme získať víťazstvo, pokoj, ak nám chýba vernosť a rozhodnutie zvíťaziť v boji.

Prostriedok proti tvojmu nepokoju: trpezlivosť, čistota úmyslu a pohľad na veci z nadprirodzeného hľadiska.

Odvrhni okamžite od seba strach a duševný nepokoj — veď Boh je s tebou!: dôsledne sa chráň takýchto reakcií, pretože slúžia len na to, aby rozmnožili pokušenia a zvýšili nebezpečenstvo.

Aj keby sa všetko zrútilo a skončilo, hoci by sa udalosti vyvinuli úplne opačne než sa predpokladalo, so všetkými možnými protivenstvami, nič sa nedosiahne, keď sa človek znepokojuje. Okrem toho, spomeň si na modlitbu proroka Izaiáša, plnú dôvery: „Pán je naším sudcom, Pán je naším zákonodarcom, Pán je naším kráľom, on nás spasí.“ — Modli sa ju zbožne každý deň, aby si svoje konanie usmernil podľa zámerov Prozreteľnosti, ktorá nás vedie k našemu dobru.

Keď — s pohľadom upretým na Boha — dokážeš byť pokojný pri všetkých starostiach, keď sa naučíš zabúdať na malichernosti, hnevy a závisti, ušetríš si mnoho energie, ktorú potrebuješ na to, aby si účinne pracoval v službe ľuďom.

Raz sa nám priateľ úprimne zveril, že sa ešte nikdy nenudil, pretože nikdy nebol sám, bez nášho Priateľa. — Zvečerievalo sa a rozľahlo sa veľké ticho… Pocítil si veľmi živo Božiu prítomnosť… A s touto skutočnosťou, aký pokoj!

Srdečný pozdrav brata v cestovnej trme-vrme ti pripomenul, že všetky čestné cesty tohto sveta sú otvorené pre Krista: treba len, aby sme sa na ne vydali s dobyvateľským duchom. Áno, Boh stvoril svet pre svoje deti, aby v ňom žili a posväcovali ho. Na čo čakáš?

Si mimoriadne šťastný. Niekedy, keď zistíš, že sa nejaké Božie dieťa od Neho odvrátilo, cítiš — uprostred svojho vnútorného pokoja a radosti — bolesť z lásky, horkosť, ktorá nepoburuje ani neznepokojuje. — Dobre… treba však použiť všetky ľudské aj nadprirodzené prostriedky, aby sa spamätal… a s istotou dôverovať Ježišovi Kristovi! Tak sa vody vždy vrátia do svojho koryta.

Keď sa skutočne oddáš Pánovi, naučíš sa byť spokojný s tým, čo príde, a nestrácať pokoj, aj keď úlohy — napriek tomu, že si do nich vložil všetko úsilie a vhodné prostriedky — nevyjdú podľa tvojho očakávania… Pretože sa „spĺňajú“ tak, ako to vyhovuje Bohu, aby sa splnili.

Stále ťa sprevádzajú omyly a chyby, a bolí ťa to! Zároveň však kráčaš s takou radosťou, akoby ti malo srdce vyskočiť. A pretože tvoje neúspechy ťa bolia — bolesťou z lásky — už ťa neoberajú o pokoj.