Zoznam bodov

Niektorí ľudia sú zatrpknutí celý deň. Všetko ich znepokojuje. Líhajú si s ťaživou myšlienkou: že tento jediný možný únik bude trvať krátko. Zobúdzajú sa s nepriateľským a odstrašujúcim pocitom, že opäť majú před sebou nový deň. Mnohí zabudli, že Pán nás do tohto sveta postavil na cestu do večnej blaženosti; a nemyslia na to, že ju budú môcť dosiahnuť len tí, čo kráčajú po zemi s radosťou Božích detí.

Pravý kresťan je vždy pripravený stanúť pred Bohom. Pretože ak bojuje, aby žil ako Kristov človek, je v každom okamihu pripravený splniť svoju povinnosť.

Tvárou v tvár smrti buď pokojný! — Takého si ťa žiadam. — Nie však s chladným stoicizmom pohana, ale s vrúcnosťou Božieho dieťaťa, ktoré vie, že život sa nekončí, len mení. — Zomrieť?… Nie, žiť!

Môj známy, doktor práv i filozofie pripravoval sa na konkurz o miesto vedúceho katedry na Madridskej univerzite. Mal za sebou dve skvelé, brilantne ukončené štúdiá. Dostal som od neho správu, že je chorý a že si ma želá vidieť. Prišiel som do penziónu, kde býval. — „Otče, zomieram,“ povedal namiesto pozdravu. Láskyplne som ho povzbudil. Chcel si vykonať generálnu spoveď. Tej noci zomrel.

Spolu s istým architektom a lekárom sme ho pripravili do truhly. — Pri pohľade na mladé telo, ktoré sa rýchlo začínalo rozkladať, sme sa všetci traja zhodli na tom, že jeho dve univerzitné štúdiá nie sú ničím v porovnaní s jeho definitívnou kariérou, ktorú práve zavŕšil ako dobrý kresťan.

Všetko sa vyrieši, okrem smrti… A smrť vyrieši všetko.

Smrť príde neúprosne. A preto, aká prázdna márnivosť je upínať sa na tento život! Pozri sa, ako toľkí trpia. Jedni, lebo život sa končí a je im ľúto ho opustiť; iní, lebo je dlhý a nudí ich… V nijakom prípade nemá zmysel považovať našu existenciu na zemi za cieľ. Treba vyjsť z takejto logiky a zakotviť v inej: večnej. Na to je potrebná radikálna zmena: vyprázdniť sa od seba samého, od egocentrických a pominuteľných motívov, aby sme sa mohli znovuzrodiť v Kristovi, ktorý je večný.

Odhliadnuc od tvojich hriechov, keď myslíš na smrť, nemaj strach… Pretože On už vie, že ho miluješ… a z akého si cesta. — Ak ho hľadáš, prijme ťa ako otec strateného syna: musíš ho však hľadať!

„Non habemus hic manentem civitatem“ — nemáme tu trvalé miesto. — A aby sme na to nezabudli, táto pravda sa niekedy ukazuje v hodine smrti krutým spôsobom: ako nepochopenie, prenasledovanie, pohŕdanie… A vždy ako samota, pretože hoci sme obklopení láskou, každý umiera sám. — Zbavme sa už teraz všetkých pút! Stále sa pripravujme na tento krok, ktorý nás privedie do večnej prítomnosti Najsvätejšej Trojice.

Čas je náš poklad, „peniaze“ na zakúpenie si večnosti.

Utešila ťa myšlienka, že život znamená zodrať sa, spáliť sa v službe Bohu. — Takto, keď sa budeme vyčerpávať v službe Jemu, príde oslobodenie v podobe smrti, ktorá nám prinesie Život.

Môj priateľ kňaz pracoval s mysľou upriamenou na Boha, pevne sa držiac jeho otcovskej ruky a pomáhal aj iným, aby si osvojili tieto základné myšlienky. Mohol si teda povedať: „keď zomrieš, všetko pôjde dobre ďalej, pretože sa o to bude starať On.“

Nerob zo smrti tragédiu, lebo ňou nie je! Len deti bez srdca sa netešia na stretnutie so svojimi rodičmi.