Zoznam bodov

Nie je pravda, že je rozpor medzi tým byť dobrým katolíkom a pritom verne slúžiť občianskej spoločnosti. Takisto nemajú prečo prísť do konfliktu Cirkev a štát, keď legitímne uplatňujú svoju autoritu v úlohe, ktorú im zveril Boh. Klamú — áno, klamú! — tí, čo tvrdia opak. Sú to tí istí, čo by „láskavo,“ v záujme falošnej slobody chceli, aby sme sa my katolíci vrátili do katakomb.

Ľudia, čo prepadli svetu, sa usilujú, aby duše čo najskôr stratili Boha; a potom, aby stratili svet… Nemilujú tento náš svet, vykorisťujú ho a šliapu po druhých. — Nestaň sa aj ty obeťou tohto dvojnásobného podvodu!

Chráň sa pred fundamentálnym omylom: myslieť si, že zvyky a nároky — šľachetné a oprávnené — tvojich časov a tvojho prostredia nemôžu byť podriadené a prispôsobené svätosti morálneho učenia Ježiša Krista. Všimni si, že som podčiarkol: šľachetné a oprávnené. Tie ostatné nemajú občianske práva.

Náboženstvo sa nemôže oddeľovať od života, ani v myslení, ani v každodennej realite.

Nemôžeme stáť so založenými rukami, keď jemné prenasledovanie odsudzuje Cirkev na smrť hladom, vytlačujúc ju z verejného života a predovšetkým, brániac jej zasahovať do vzdelávania, do kultúry, do rodinného života. Nie sú to naše práva: sú to Božie práva, ktoré nám On, katolíkom, zveril…, aby sme ich uplatňovali!

Mnohé materiálne, technické, ekonomické, sociálne, polické a kultúrne skutočnosti…, ponechané samy na seba alebo v rukách tých, ktorým chýba svetlo našej viery, sa premenia na hrozné prekážky pre nadprirodzený život: vytvárajú akýsi uzavretý a nepriateľský priestor pre Cirkev. Ty ako kresťan — vynálezca, literát, vedec, politik, pracovník…, máš povinnosť tieto skutočnosti posväcovať. Spomeň si, že všetko stvorenie — píše Apoštol — vzdychá ako v pôrodných bolestiach, očakávajúc oslobodenie Božích detí.

Už pred mnohými rokmi som s úplnou jasnosťou spoznal zásadu, ktorá nikdy nestratí svoju platnosť: prostredie spoločnosti, ktorá sa odvrátila od kresťanskej viery a morálky, potrebuje nový spôsob života a ohlasovania večnej pravdy Evanjelia: v samom jadre spoločnosti, sveta, majú Božie deti svojimi cnosťami žiariť ako lampy v temnote — „quasi lucernae in caliginoso loco“.

Je zarážajúce, ako často toľkí ľudia — v mene slobody — majú strach a vystupujú proti tomu!, aby boli katolíci jednoducho dobrými katolíkmi.

Chráň sa pred šíriteľmi ohovárania a našepkávania, ktoré niektorí prijímajú z ľahkomyseľnosti a aní zo zlej viery, ničiac tak pokoj prostredia a otravujúc verejnú mienku. Príležitostne si skutočná láska vyžiada oznámenie urážok a ich pôvodcov. V opačnom prípade by si títo ľudia spolu s tými, čo ich počúvajú, mohli povedať: ak mlčia, to znamená, že súhlasia.

Sektári vykrikujú proti tomu, čo nazývajú „naším fanatizmom“, pretože stáročia plynú a katolícka viera zostáva nemenná. Ináč je to s fanatizmom sektárov — keďže nie je spojený s pravdou — v každom čase mení kabáty a vystavuje proti Svätej Cirkvi strašiaka prázdnych, skutkami bezobsažných slov: „sloboda“, ktorá uvrhuje do okov; „pokrok“, ktorý nás vracia do pralesa; „veda“, ktorá maskuje nevedomosť… Vždy nový obal na starý a skazený tovar. Kiež by bol každým dňom silnejší tvoj „fanatizmus“ viery, ktorý je jedinou obranou jedinej Pravdy!

Neľakaj sa a ani sa nečuduj tuposti niektorých ľudí. Vždy sa nájdu hlupáci, ktorí sa budú pod rúškom kultúry oháňať zbraňou svojej nevedomosti.

Aký smutný je pohľad, keď rozličnými vášňami zjednotení pochodujú — proti kresťanom, Božím deťom — bok po boku tí, čo nenávidia Pána a tí, čo tvrdia, že mu slúžia!